Vysokoškolský život

Moje hry o život

2. února 2014 v 10:30 | Zosnulá Rockerka

(pre študentov a fanúšikov Hry o život)

Skúškové je za mnou už týždeň, takže mám celkom dlhé "prázdniny". Všetko som zvládla, síce bolo jedno Fx, ale to som pokašľala, pretože som mala v tú noc teplotu a aj na skúške, takže som nedokázala rozmýšľať. Ale opravila som to úspešne. Už si asi nikdy nedám všetky prvé termíny, keď sú takto nahustené. Skoro ma porazilo z toho hrozného týždňa, 4 skúšky v priebehu 1 týždňa... Naozaj, na budúci semester si to trochu inak rozvrhnem. Ale aj tak som rada, že to mám za sebou, pretože niektoré spolužiačky sa stále (m)učili na skúšky, zatiaľ čo ja som už bola doma. Škola nám začína od 17.2. a rozvrh stále nemáme! :D Vidím to na posledné dni pred začatím nového semestra, rovnako ako na začiatku zimného. Kašlem aj na svoj priemer 1,95 (i keď mne to vychádza inak, ale nejdem sa hádať, nechápem, ako to oni počítajú:-/), ani som nečakala, že sa zmestím do priemeru 2, takže som na seba aj tak hrdá.

New-old feelings

13. ledna 2014 v 20:25 | Zosnulá Rockerka
Škola, škola, škola... Až ma rozbolí hlava, keď si na ňu vôbec spomeniem. A myslím na ňu skoro každú sekundu. Už mám vyčerpané pomaly všetky fyziologické zdroje, takže sa priženiem do štádia vyčerpania. Vždy, keď som v takomto štádiu, tak sa na mňa choroby lepia jedna radosť. Od štvrtka chodím spávať pravidelne až na druhý deň. Som ako vyžutá žuvačka. Dokonca dnešné ráno to bolo zasa ako keby som bola chorá. Bolesť hlavy, upchatý nos, bolesť hrdla (hrdlo mi cez noc asi 2x vyschlo, na čo som sa zobudila a myslela som, že nemám ani kvapku sliny, tak som vypila studený čaj a hrdlo si povedalo, že to nezvládne a začalo ma ráno páliť...).

Dnešnú skúšku zo všeobecnej psychológie som nakoniec asi nedala. Výsledok neviem, ale stačilo mi, keď som videla, že sme tie odpovede nevedeli... Ako schválne si vždy sadnem do skupiny, v ktorej sú ťažšie otázky. Nechápem, odkiaľ niektorí berú tie otázky, niektoré veci sme si skutočne nepovedali, ale ako ich presvedčiť? Mala som naozaj hroznú náladu, bola som veľmi veľmi smutná, vyčerpaná, cítila som sa, akoby som padla na dno svojich schopnosti. Hnusná porážka. Nemôžem povedať, že som nepočítala s tým, že to nedám, ale snažila som sa dúfať, že by som sa nemusela po piatku už vracať do TT. Ale asi sa budem musieť vrátiť v pondelok. Alebo tu zostanem, aby som sa mohla učiť. Mama chce, aby som sa vrátila domov a učila tam. Ale ja viem, že tam nebudem mať pokoj a nechcem zbytočne cestovať 6 hodín, keď budem doma celý čas nasratá a potom sa nedokážem učiť, ani môjmu zdraviu to už nepomôže.

Hardcore týždeň

15. prosince 2013 v 15:35 | Zosnulá Rockerka
Inak by som tento článok ani nazvať nemohla. Zatiaľ najťažší týždeň, čo som ohľadom školy zažila. Ani maturitný týždeň nebol taký ťažký. A to nehovorím o januári, keď bude skúškové. 5 dní v škole sa rovnalo 4 testom, jednej úvahe a jednej seminárnej práci. 3 testy som zvládla určite. Ale 4.test a zároveň najťažší dopadol asi na Fx a ak áno, tak to bude môj koniec. Pretože ma potom buď čaká "NIČ" alebo medziročník.

Spať som chodila vždy na druhý deň, takže som potrebovala víkend dospať, čo sa mi dostatočne podarilo. Nešla som domov, zostala som na priváte, pretože tu je božský pokoj, ktorý by sa mi doma nedostal. Navyše tu včera dedinský rozhlas pár hodín hral vianočné koledy, takže ma to dostatočne upokojovalo a hladkalo na duši (milujem vianočné piesne :3).

Budúci týždeň ma čaká už len jedna skúška z latiny (na ktorú sa nejdem učiť, pretože máme 3 pokusy a teraz tam ideme skôr pre to, aby sme zistili, čo za otázky v teste dáva) a odovzdať prácu na 1,5 strany (ha ha, že rozobrať dielo z výstavy podľa etického kódexu). V utorok ideme do Viedne na výstavu a vianočné trhy, konečne trochu voľna a ďalšia možnosť na zblíženie sa v rámci triedy. Zblížení sme už dosť, hlavne pred testami, keď si celá chodba niečo opakujeme. Je sranda mať toľko spolužiakov a zisťovať, že nie ste jediní nepripravení, vystresovaní a nevyspatý. Niektorí to už vzdali, odišli zo školy, niektorí odídu neskôr a niektorí, ako ja, sa tam snažíme udržať. Lenže ťažko no, keď na najťažších predmetoch nie sú opravné testy a všetci ma odbijú slovami "ale jasné, nevymýšľaj si" a podobné károviny, ako keby som si to ja vymýšľala z vlastnej hlavy takéto pravidlá. Dokonca nás jedna profka nechce nechať prenášať predmety, vraj jej to uzákonili. Tomu síce stále neveríme, takže si ju podáme, ak polku triedy vyhodí.

Tento týždeň som si uvedomila, aké bolo hlúpe, že bolo pre mňa na strednej dôležité mať dobré známky, keď tu na výške je to každému jedno. Tu musíš mať super pamäť a chápať tomu, čo sa učíš. Serú na to, z čoho si mal Áčko, kto si, aké máš problémy. Buď sa im páčiš alebo nie. Ak si ťa zapamätajú počas prvého semestra, tak bod pre teba. Bodujú, ako im príde, sami nevieme, za čo strhávajú body, keď testy neukážu. 30 ľudí nespravilo test zo všeobecky, ja som mala dojem, že som to zvládla na Áčko a ups... nejako mi ušlo 5 bodov ani neviem ako. Nikto nevie. Ale žijeme a ideme ďalej, biť sa budeme stále.

Tiež som si uvedomila, že aj keď by som išla na test s pocitom, že všetko viem, tak tam z teba urobia dokonalého idiota, lebo tam dajú aj to, čo tam byť nemalo, takže namiesto nejakého A alebo B odídeš prinajlepšom s Ečkom(modlím sa zaň!). A že je pre mňa dôležité obklopovať sa ľuďmi z triedy ako sú moje vyvolené, pretože nachádzam naozaj veľmi dobrých priateľom a som za ne vďačná, lebo nikdy som si nemyslela, že by som mala s babami taký dobrý vzťah. Necítim sa byť obľúbená a stredobodom(stredobodom som len kvôli svojej funkcií v triede), ale s nimi sa cítim svojská. A tak pre mňa nebolo dôležitejšie dať sa do skupiny, kde by som chodila domov skorej, ale dať sa tam, kde sú ony, pretože radšej budem trpieť s nimi ako bez nich. A aj keď idem na prednášku a semináre písať test s tým, že viem veľký prd, tak viem, že tam budú ony a podržíme sa.

Zo začiatku som sa bála radiť si, veď viete, mať dobrý a čistý štít na začiatku je bod naviac, ale tento týždeň sme s tým už trochu začali a celkom úspešne, zachránilo nám to zadky.


Som rada, že som sa necítila tento víkend príliš sama. Skôr som si oddýchla. J. mi chýba stále a všade, ale už sa uvidíme a ja viem, že tiež 2 týždne prázdnin si dokonale užijeme, veľmi sa naňho teším. Celý deň som včera prevolala s rodinkou, najprv s mamou a potom s bratom a neterou. Je taká skvelá, nedokázala pochopiť, čo robím v tej obrazovke a prečo nemôžem z nej vystúpiť a ísť k nej. Akú radosť mi spraví jedno malé bábo. A to čakáme v rodine už tretie, hihihi...

Necítim sa najlepšie

30. listopadu 2013 v 13:22 | Zosnulá Rockerka
Škola ma žmýka, budúce dva týždne budú maximálne záťažové. Navyše ma štve, že sa mi vracajú sny o M. i keď sa mi sníva o tom, že som k nemu odmeraná a čisto priateľská, pretože sa mi v snoch zobrazuje aj s jeho aktuálnou babou. Nie som doňho buchnutá, len môj mozog stále nedokáže pochopiť, že od vtedy prešlo kopec času a ja som sa asi zasekla niekde v 16.roku môjho života. Stále ma moje podvedomie núti myslieť na M. Aké by to bolo, keby sme spolu naozaj a oficiálne chodili, keby som sa nezaplietla s J. A nedávno mi došlo, že v podstate ani neviem, čo by som mu povedala, keď sme sa mali vo štvrtok stretnúť na jeho narodeniny. Nakoniec som s ním nešla nikde, zrušila som to. Pre pokoj vo vzťahu a pre moje svedomie. Prišla som nakoniec na to, že v čase, keď som M. začala ľúbiť, tak som J. už milovala. V tom prípade je to pre mňa uzatvorená kapitola. Lenže sny mi stále nedajú pokoj. Nechápem tomu, veď som šťastná, nič mi nechýba, možno len M. ako kamarát, ale to nikdy nepôjde, nikdy to už takto fungovať nebude. Pretože J. sa s M. neznáša, vidí v ňom hrozbu, neverí mu. A ja potrebujem oboch, ale keď si musím vybrať, tak J. tu bude vždy na 1.mieste. Bez komentára. Schválne som pre M. na fb takmer vždy offline, snažím sa naňho nemyslieť, a potom príde jeden sprostý sen a všetko pokazí, alebo mi on napíše jeden nevinný komentár pod status a už sa to so mnou vezie, už si píšeme o tom, kedy ideme von. A potrebujem to zastaviť. Ale nedá sa.

Navyše sa cítim v novom meste úplne opustená. Keď som v škole, tak také pocity nemám, pretože som tam stále s niekým a stále mám niečo na práci (buď dorábanie seminárnych prác alebo úlohy z latinčiny). Lenže akonáhle idem sama na zástavku, chytá ma depresívny a opustený pocit. Snažím sa na to nemyslieť, ale na priváte sa pocit znova vracia. Spolubývajúca je tam len dve noci, ostatok mám izbu pre seba, čo je geniálne, ale vo vedľajších izbách je niekedy smiech a všetky sú také veľké kamošky. Ja s nimi prehodím pár slov, občas sa zasmejeme, keď ideme spolu autobusom a to je všetko. Chýba mi priateľ, chýbajú mi stretká s chalanmi zo strednej. Už ma štve, ako ma zo všetkého vynechávajú len preto, že chodím domov o deň neskôr ako oni. Drbnú stretko na štvrtok večer, keď ja prídem len v piatok večer domov. Chcem si doma vynahrádzať stretká tým, že bývam v TT takmer sama, ale nikto to nechápe, pretože nikto to nemá také debilné ako ja. Ísť večer s niekým cez týždeň do mesta je pre mňa nemysliteľné, lebo dostať sa potom na privát večer je veľmi ťažké a jedna cesta taxíkom by ma stála 6€. A cez víkendy tam moc nezostávam, ak áno, nikto známy tam nezostane a doma na také veci jednoducho už nemám čas, buď nie som poriadne doma alebo poriadne nikde... cestujem v jednom kuse. Lezie mi to na nervy. Na priváte nechcem na také veci myslieť, snažím sa brať to pozitívne z toho hľadiska, že mám veľa priestoru na učenie a môžem si tam veľa vecí opakovať nahlas (čo sa v dňoch, keď je tam spolubývajúca, nedá) a je to také moje osobné hniezdo, kde som kráľovná vlastnej izby, ale keď som s priateľom tak si to uvedomujem, aká som tam opustená, ako veľmi mi chýba ON aj ostatní kamaráti a kamarátky. Tým, že mám blbý rozvrh a nedostatok času na učenie, tak na párty a krčmovice nemám ani pomyslenie. Nechápem, na ktorých školách si môžu dovoliť niečo také študenti robiť, ja mám pocit, že je to možné len niekde v inej dimenzií. Dokonca mám spolužiakov, ktorí stále pijú a húlia, ale aj tak dostali samé fx, tak potom aký to má význam? Pre mňa žiadny.

Prišla som sa len vypísať z protichodných pocitov a utekám sa znova učiť ontogenetickú psychológiu, lebo ak nedám za A, tak môžem ísť rovno domkov :D

S pozdravom
zosnulá rockerka

Problém na priváte

14. října 2013 v 14:55 | Zosnulá Rockerka
Dva týždne mizerného spánku.
Spolubývajúce chrápu.
Obe.

Občas mám chuť vstať a zbiť ich v spánku. Zobudiť ich, aby som nebola hore len ja, ale aj ony. Lenže som mäkká, nedokázala by som to. A tak som potom každé ráno mrzutá a v škole sa mi chce spať. Dalo by sa to, keby som tam nebola až do večera s prestávkami medzi vyučovaním.

Doma sa to riešilo privátom. Vyvolávala som skoro každému, ale nič sa nevyriešilo. Tak sme si povedali, že to ešte nejako dožijem a pokúsim sa to vyriešiť priamo v teréne- na priváte.

Išla som vlakom, ktorý už vo Vrútkach meškal. 30 minút. Toľko rezervy som mala na presun z vlakovej stanice na autobusovú. Nestihla som to. Meškali sme 10minút po odchode autobusu. Volala som ujkovi, ktorý ma ubytuváva u seba na priváte, či môže pre mňa prísť, či je niekde blízko v meste. Nebol, ale prišiel pre mňa aj tak. Čakala som na stanici s inými mladými babami, ktoré prišiel obťažovať nejaký hnusný, ulízaný a nechutný cigáň. Že sa chce zoznámiť. A bol neodbytný. Kým si to nevšimla polícia a nenamierila si to rovno k nemu. Cigáň v priebehu pár sekúnd zmizol ako smrad.

V aute som ujkovi poďakovala hádam 5x a zdôverila sa mu s problémom na izbe. Vzal to s humorom(ešte sa s tým nestretol, že by baby na priváte chrápali), ale ponúkol mi hneď riešenie- môžem ísť kedykoľvek spať do obývačky. Problém vyriešený. Potom som to riešila so spolubývajúcou M.(tá druhá bola ešte doma). Vraj o chrápaní vie, ale nevedela, že to niekomu vadí(seriously?!?!). Pekne sme sa porozprávali a bolo mi strašne fajn, že to vyšlo na povrch, že som nakoniec zaspala so štupľami v ušiach a skoro ani raz som sa nezobudila. Na to, že M. chrápe som sa nezobudila vôbec, možno vôbec nechrápala, ja neviem... Takže som sa po 2 týždňoch konečne vyspinkala do ružova, i keď som potom nešla do školy, lebo mám svoje dni a v rozvrhu len jednu dvojhodinovku. Môžem na nej chýbať bez dôvodu 3x za jeden semester, takže pohodička, využila som to na preliečenie.

Téma, ktorú mám so svojim spolužiakom, sa týka Rómov. Nič lepšie nám nezostalo. Ale nadšení z toho veľmi nie sme, lebo nájsť k tejto téme seriózne materiály je veľmi ťažké.

Práve som preplakala jednu celú časť Glee- 5x03, pretože nakoniec zakomponovali Finnovu(Coryho) smrť do seriálu. Revala som od začiatku po koniec, minula jeden balík vreckoviek, ale som im vďačná, za tento diel. Už som sa bála, že sa s ním nerozlúčia po Gleekovsky.

Idem sa pustiť do vysokoškolských materiálov.
Majte sa,
Zosnulá Rockerka.
 
 

Reklama