Názory a úvahy

Sex a ja

25. září 2012 v 20:36 | Zosnulá Rockerka
Nerobí mi problém hovoriť o sexe. Nie je to pre mňa až také tabu. Ani masturbácia. V prvom ročníku na strednej som sa o tom dokázala rozprávať naozaj s každým a úprimne. Pretože som bola sexuálne neaktívna (ako sa to vezme) a nevadilo mi byť perverzná. Časom sa to zmenilo. Odvtedy, čo mám stáleho partnera.

Perverzná som už len s ním, s nikým nedokážem flirtovať, príde mi to dosť nevkusné a voči partnerovi aj dosť odporné a sebecké. Milujem svoj intímny(sexuálny) život. Delím sa s ním len s priateľom. Samozrejme, niektoré veci preberám aj s veľmi dobrou kamarátkou (takú mám len jednu) a mame som tiež neklamala, lebo kto iný by mi najlepšie poradil v takej veci ako moja mama?;)

Nerada rozoberám "môj" sex. Veď je predsa len môj. Nerada sa ním pýšim ostatným. Je mi jedno, že som anonymná, skrátka by mi to prišlo ako odhalenie aj napriek tomu. Nemám potrebu sa chváliť mojimi sexuálnymi praktikami ani skúsenosťami vo virtuálnom svete. Keby áno, začala by som písať erotické poviedky (netvrdím, že ich nepíšem). Na druhú stranu nebudem nikoho odsudzovať za to, že to robí na svojom blogu, je mi to ukradnuté. Jediná šlapajda, ktorá mi vadí, je Vanilka, ktorá o svojom prvom sexe musela dať vedieť celému virtuálnemu svetu, či už na svojom blogísku alebo na krasnej.cz a iných pí*ovinách. Ešte si dovolila v takých veciach radiť. (Ach, do smiechu mi je z nej. Aj tá jej skvelá úprava fotiek á lá Skicár z roku 2000 p.n.l.).

Vcelku by som mohla povedať, že na sex bez lásky nie som. Skrátka by som musela byť asi riadne opitá a bez vedomia. Radšej to volám milovanie. Sex majú baby na verejných záchodoch s chalanom, ktorého prvýkrát stretli na nejakej párty. Vzťah na jednu noc...? Ani by som nemohla byť s niekým, kto by vymetal každý piatok bary. Žiť celý ten čas v neistote? Radšej by som sa zabila.
Som vďačná za to, čo mi leží v posteli a nenechám si to vziať.

Neznášam tie piatkové ožranky

26. srpna 2012 v 21:31 | Zosnulá Rockerka
Mám v sebe veľa nenávisti a vtedy som naozaj zlá. Snažím sa byť v poriadku, mierumilovná a byť v súlade s dobrom. Ale niektorí ľudia sú mi až takí protivní, že by som ich najradšej asi zabila. Zaškrtila alebo im dala na hlavu igelitovú tašku.

Keď si to tak vezmem, jej blonďavá hlava je natoľko hlúpa, že ona by si tu igelitku nedala dole ani keby bola nezaviazaná. Totiž, nechcem, aby ste si mysleli, že hovorím o blondínkach, že sú hlúpe. Poznám celkom dosť takých, ktoré majú naozaj inteligenciu a nie som ten typ človeka, ktorý hádže ľudí do jedného vreca. Ale pri tých dvoch mám pocit, že kvôli takým ako sú ony, vznikli práve takéto krivé obvinenia a vtipy o blondínkach.

Tú jednu som neznášala veľa rokov, stále mi strpčovala život. Potom som ju našťastie nemusela stretávať a začala som s ňou mať nekonfliktný vzťah, ale odvtedy, čo sa zosestrila s druhou blonckou a vidím ich na facebooku, otvára sa mi nožík. Úprimne, môže mi byť jedno, čo robia, ale musia to dávať každému na oči? Ako každý piatok či sobotu tancujú v krátkych tričkách s opitými chlapmi, čo im kupujú drinky? Ako majú každý víkend búrlivé oslavy a ožieračky a tiež súkromné rozhovory so záchodovou misou? Pýšiť sa tým na internete, kde je plno známych. To je teda odvaha. Ale predovšetkým obyčajná ľudská hlúposť.

Pridala sa k nej aj tá prefarbená bruneta, čo mi nervy píli stále. Oblbovacie reči, otrasné fotky na ktorých sa ani nepodobá a ksichtí sa, ako keby mala napichaný botox v perách. Ako keby mala 3O rokov a nie 19. Ako sa človek dokáže tak rýchlo zmeniť? Alebo sa nezmenil, len ukázal pravú tvár? Nevšimla som si, že bola vždy taká. Vždy bola tichá, priateľská a usmievavá. Chlapčenský typ. Nenávidela ružovú, milovala futbal. A potom si ju vzala do parády tá zmija a všetko sa rozplynulo. Celý náš vzťah.

Teraz už chápem, že to nebolo priateľstvo na život a na smrť. Teraz je mi to už jedno. Faloš ani klamstvá nestrpím. Takí ľudia nemajú v mojom svete miesto. Takých kopnem do zadku a zabuchnem za nimi dvere.

P.S.: Aj tak má otrasne veľký zadok a s tým jazykom v zmrzline vyzerá, ako keby fajčila kkt. Neospravedlním sa jej. Som rada, že som sa jej zbavila. Je ľahšie ju nenávidieť ako sa snažiť zachraňovať všetky jej chyby. Nie je pre mňa dokonalá. Nikdy nebola.

P.S.2: Keď som utekala od sestry za ňou, chcela som, aby bola mojou sestrou ona. Teraz vďačím Bohu, že som sa jej striasla a svoju vlastnú sestru som nevyhodila do odpadkov a vytvorila som si s ňou krásny priateľský vzťah, v ktorom môžeme byť obe úprimné.

Musela som sa vypísať, už som nezniesla ten tlak, ktorý sa na mňa valí. Dúfam, že to pochopíte.

Vzťahy a iné nedúhy

25. srpna 2012 v 22:51 | Zosnulá Rockerka

Kam sa pozriem, noviny, televízia a internet šíria informácie o vzťahoch medzi známymi ľuďmi. Určite sa nájdu "smrteľníci" ktorých to zaujíma. Predovšetkým asi puberťačky a ženy, čo majú radi samé klepy. Pre mňa je to v celku nezaujímavé, ak sa nejedná o niekoho, koho mám rada (čo tak Taylor Lautner?).
Keď sa na to pozrieme z iného uhla... Nemôžem tvrdiť, že vzťahy neslávnych ľudí sú nudnejšie alebo menej či viac vášnivejšie. Tie lásky medzi celebritami sú možno často vymyslené alebo hrané, ale určite sa nájde veľa takých, ktoré sú skutočné. A teraz sa dostávam ku koreňu.

Ja mám vo vzťahu rada určité súkromie. Nie som rada, keď o nás všetci hovoria. Nedokážem si predstaviť, aké strašné by to bolo, keby som bola slávna. Paparazzi na každom rohu, každé noviny by riešili náš vzťah. Vznikli by rôzne konšpiračné teórie o rozchode či hádkach, možno násiliu alebo nevere. Otrasné fotky či slová vytrhnuté z kontextu. Vďakabohu, že som obyčajný "smrteľník"!

Aj napriek mojej (ne)sláve, prežívam určitú závisť mierenú z okolia. Čo iné by to mohlo byť? Nuda? Susedky sa iste nudia, keď stále komentujú to, že sa nejaká mladá susedka bozkáva so svojim frajerom. Mne sa takéto veci priamo ešte nestali, nerada sa príliš zdržiavam v okolí môjho paneláku s priateľom. Je mi jedno, čo si hovoria susedky, ale mama je na také veci "háklivá". Vtedy to hovorila, keď sme spolu boli ešte málo, vtedy som striedala kamarátov-chalanov ako na bežiacom páse, mama sa bála rečí. Teraz je to jedno. Ale aj tak mi je to nepríjemné, keď sa nejaká stará "ochechuľa" na mňa pozerá spoza záclony.

Keď to nie sú susedky, tak sa do mňa starajú moje "kamarátky" a iné nenávistné rašple (aká som dnes milá, všakže? :D). Môže mi to byť jedno, to máte pravdu, ale aj tak to občas zabolí, keď sa niečo také odporné dopočujem. A omylom. Ako napríklad, že môj chalan bol bezo mňa lepší človek a kamarát. Že sa nevenuje nikomu inému len mne. Že kvôli mne s ním už nie je taká zábava. A síce sa snažím také reči ignorovať, predsa len chrobák sa mi do hlavy dostane a už mi tam rýpe mozgové závity a zahniezďuje sa v priečinku "pochyby".

Týmto článok sa asi ubezpečujem, že som ešte normálna, ak ma nezaujíma svet celebrít ako niektoré pipinky a že môj vzťah je skvelý aj napriek tomu, že sa ho niektorí ľudia snažia zničiť.

Môj chlap je kus, nečudujem sa, že ma od neho chcú odtrhnúť :D.
 
 

Reklama