New-old feelings

13. ledna 2014 v 20:25 | Zosnulá Rockerka |  Vysokoškolský život
Škola, škola, škola... Až ma rozbolí hlava, keď si na ňu vôbec spomeniem. A myslím na ňu skoro každú sekundu. Už mám vyčerpané pomaly všetky fyziologické zdroje, takže sa priženiem do štádia vyčerpania. Vždy, keď som v takomto štádiu, tak sa na mňa choroby lepia jedna radosť. Od štvrtka chodím spávať pravidelne až na druhý deň. Som ako vyžutá žuvačka. Dokonca dnešné ráno to bolo zasa ako keby som bola chorá. Bolesť hlavy, upchatý nos, bolesť hrdla (hrdlo mi cez noc asi 2x vyschlo, na čo som sa zobudila a myslela som, že nemám ani kvapku sliny, tak som vypila studený čaj a hrdlo si povedalo, že to nezvládne a začalo ma ráno páliť...).

Dnešnú skúšku zo všeobecnej psychológie som nakoniec asi nedala. Výsledok neviem, ale stačilo mi, keď som videla, že sme tie odpovede nevedeli... Ako schválne si vždy sadnem do skupiny, v ktorej sú ťažšie otázky. Nechápem, odkiaľ niektorí berú tie otázky, niektoré veci sme si skutočne nepovedali, ale ako ich presvedčiť? Mala som naozaj hroznú náladu, bola som veľmi veľmi smutná, vyčerpaná, cítila som sa, akoby som padla na dno svojich schopnosti. Hnusná porážka. Nemôžem povedať, že som nepočítala s tým, že to nedám, ale snažila som sa dúfať, že by som sa nemusela po piatku už vracať do TT. Ale asi sa budem musieť vrátiť v pondelok. Alebo tu zostanem, aby som sa mohla učiť. Mama chce, aby som sa vrátila domov a učila tam. Ale ja viem, že tam nebudem mať pokoj a nechcem zbytočne cestovať 6 hodín, keď budem doma celý čas nasratá a potom sa nedokážem učiť, ani môjmu zdraviu to už nepomôže.



Preto som sa aj rozhodla, že je na čase zasa navštíviť psychologičku. Zo začiatku som ju chcela pozrieť len kvôli mojim novinkám, sama mi povedala, že nech ju nezabudnem prísť pozrieť a povedať, ako sa mi darí, aké to tam teraz je (chodila na tú istú VŠ ako ja)... ale nakoniec ju budem aj tak potrebovať, aby som si zodpovedala na pár otázok s jej pomocou. Trošku rodinné problémy, trošku vlastné osobné problémy, trošku veci, ktoré sama neviem pochopiť. Aj tie svoje nálady mám absolútne zvláštne.

Niekedy sa mi chce strašne veľa učiť a naučím sa to o chvíľu, a niekedy mi to trvá stráááášne dlho... Učím sa teraz na skúšku z filozofie, ale myslím si, že budem mať v lavici papiere, pretože sa to nechystáme učiť nikto a ja mám nervy na krajíčku. Chvíľu som sa dokázala dať do poriadku, keď svietilo slniečko a sama som sa išla prejsť tu v dedine do obchodu. Prišla som na lepšie myšlienky, ale teraz, keď som tu stále sama, od štvrtka som tu zavretá... necítim sa takto dobre. Chvalabohu, že na druhý rok pôjdem bývať na privát do mesta s jednou šialenou spolužiačkou. Tiež je ten typ, ktorý sa učí po nociach a cez deň nič nerobí len leží na posteli a čumí na filmy. Dosť dobre si rozumieme, takže by to mohlo vyjsť. Len hlavne sa treba dokopať do druhého ročníka :D

Keby sa mi konečne podarilo oslobodiť na mesiac od školy, konečne by som mohla písať články nielen denníkové a rozmýšľať aj nad inými vecami ako je môj život. Už to aj mne príde kus otravné a nudné, ale denník som si nechala doma a potrebujem sa z toho vypísať.

Dosťahovala som si posledné diely z 2.série Teen Wolf. Najprv sa mi tam nepáčil ani jeden herec a zrazu si dajú dole tričká - a hneď je to lepšie :D Najlepšie bolo, keď som hlavného hrdinu videla v Scary Movie 5, ktorý sme pozerali s Jančim vo vlaku... Je to mega trápna komédia, ale bola som šťastná ako sme tam pri sebe sedeli a vypli od reality, nikoho si nevšímali, delili sme sa o jedny sluchatká... och, ako mi chýba. Zasa sa dlho neuvidíme, ak ho nepôjdem cez víkend pozrieť. Potrebujem objatie, takto ďaleko od všetkého a všetkých mi je naozaj smutno, preto sa buď učím alebo pozerám seriály, aby som na to stále nemyslela...

Potrebujem si aspoň deň oddýchnuť, aspoň jeden deň bez (m)učenia a bude mi lepšie. Ale to sem príde asi spolubývajúca a vtedy sa necítim až tak dobre... asi mi nikto nevyhovie, necítim sa dobre ani sama, ani keď tu je. Chcelo by to niekoho známeho na blízku. A mne lepšiu pamäť na 100 strán poznámok a kníh...

Majte sa.
Nabudúce už snáď s lepšou náladou.

P.S.: Chýba mi Angie. Stále a veľmi.
Zosnulá Rockerka
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Diamond-damian-Lucianna Diamond-damian-Lucianna | Web | 13. ledna 2014 v 21:22 | Reagovat

fuu ale toho teda máš.. s tou psychologičkou to nie je zlý nápad.. ve´d keď ti povedala, že ju máš prísť navštíviť, tak si tam asi vítaná hocikedy. :)

Neviem, keď si písala že ti je lepšie samej ostať tam na priváte, tak ostaň.. veď aspoň sa ľahšie budeš učiť, keď to doma máte také pestré.

2 zosnula-rockerka zosnula-rockerka | Web | 17. ledna 2014 v 20:53 | Reagovat

[1]: som jej viac-menej stály pacient, veľa vecí sa nedokáže za takú krátku dobu vyriešiť, u mňa to bolo naozaj rýchlo, ale to záleží aj od človeka, či chce na sebe pracovať a zmeniť sa :-)

Najradšej by som už ale riešila niečo s priateľom, lenže keď bývame takto odveci, tak si budem musieť zatiaľ vystačiť s kamarátkami :D

3 Rose Violent Rose Violent | Web | 1. února 2014 v 19:26 | Reagovat

K tvému komentáří u mě : Už jedu, slečno! :-D

A je řada na tobě! :D

4 Rose Violent Rose Violent | Web | 1. února 2014 v 19:36 | Reagovat

A ač jsem článek četla, tak nekomentovala, jdu to napravit.

Stres je svině, je to tak. Ano, možná žene k lepším výledkům, ale čeho je moc, toho je příliš. Myslím si, že hlavní problém, proč jsou lidi často nešťastní, když dosahují svých cílů je v tom, že se bojíme, když nám na něčem záleží a tím k tomu přijmeme takový přístup, který do vesmíru spíš dává signál, že nám to dávat nemusí, protože tomu nevěříme. Věř si a měj radost. Ano, je těžké to dělat, ale myslím si, že je to vážně klíč k mnoha věcem, minimálně k dobré náladě. Neříkám, vykvajzni se na to, relaxuj, ale dát si pauza a třeba další procházku, odpočinout u filmů, nebo zavolat přítelovi a chvíli se s ním pobavit.... Takové věci by se neměly zanedbávat, ještě víc než zmiňovaný spánek. Vím, že to zvládneš, ale nejdůležitější je, abys o tom věděla ty. Určitě se s Jančim sežerete, až se uvidíte, odloučení má i své výhody. :)

Sem se úplně hodí text z písničky Boba Marleyho (teda ono to úůvodně není od něj, ale já mám ráda tu jeho verzi :P) : ,,In every life we have some trouble, but whne you worry you make it double." Dont vory bí hepy! :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama