Keď moja duša stretla duše s podobným osudom

6. ledna 2014 v 1:53 | Zosnulá Rockerka |  Zápisky z (ne)všedných dní
Otváram denník. Hlavne kvôli ľuďom, ktorých som dnes večer stretla u brata doma. Zrazu sa tu zjavili v obývačke. Mne bolo blbé ísť k ním a baviť sa o dospelých rečiach ako seberovná, veď som z nich najmladšia a cítila som sa ako čerstvá 15tka medzi rodičmi a pritom budem mať už dvadsať... Nakoniec ma brat pozval k ním na pohárik vína, vraj čo budem stále sedieť nad biolou, treba si aj oddýchnuť. Keďže vínu neodolám, išla som na pohárik. Samozrejme, že tam to neskončilo ani náhodou...


Keď tvoja duša nájde dušu na ktorú čakala
Keď niekto vojde do tvojho srdca otvorenými dverami
Keď tvoja ruka nájde ruku, ktorú chceš držať
Nenechaj to odísť
Niekto príde do tvojho sveta
Zrazu sa tvoj svet navždy zmenil


Je zvláštne, ako mi niektorí ľudia dokážu prehovoriť do duše. A to práve vo chvíli, keď to najmenej očakávam, ale zároveň najviac potrebujem. A to som pôvodne chcela dnes poobede odísť domov. Lenže ich domáci pokoj a rodinná idylka ma prinútili zostať. Precitla som. A aj pri tom, o čom sme sa rozprávala v kruhu "dospelých". Do úvodzoviek to nedávam preto, že by sme neboli naozaj všetci dospelí, ale preto, že som sa cítila dospelá aj napriek tomu, že to tak zo začiatku byť nemuselo. Najprv sme sa oťukávali, začali sme školou a podobne... Potom nastali ich ťažké životné príbehy, ktoré brali skôr s humorom a mňa to prekvapovalo, že nehovoria s vážnosťou ani o Alzaimerovej chorobe. Lenže dostali ma do pozície, keď som za ich životné príbehy musela zaplatiť aj tými svojimi. Nebudem predsa len počúvať a brať skúsenosti a silu od iných, poskytnem im na oplátku trochu zo svojho života. A tak sa začala cesta rozprávania našich príbehov, ktoré nás sprevádzajú životom, občas nám nedajú spať, občas pre ne vyroníme slzu, zastavíme a rozmýšľame o živote.

Som rada, že som tam pri tom bola, pretože som dokázala viesť dospelácke reči s ľuďmi, ktorí sú o 10 rokov starší než ja, a nemala som ani raz pocit, že by ma brali za menejcennú, mladšiu, menej skúsenú. A to sa mi páčilo. Nemusela som sa snažiť udržať krok s ich životnými skúsenosťami, pretože sami uznali, že v mojom veku som toho prežila tak veľa, že niektorí niečo také neprežijú ani za 50 rokov. Skrátka som dostatočne nabitá, aby som mohla ísť do sveta. Nechcem sa hrať na múdru, na nejakú špeciálnu, ale som rada, že títo ľudia ma nesklamali, neurazili, vzali ma medzi seba. Marek, ktorého matka je alkoholička a doviedol ju na liečenie, pretože musel- videl v tom svoje poslanie. Geniálny človek. Ukázal mi dôvod, prečo bojovať pre to, čo chcem. Potvrdil mi moje teórie, moje ciele, moje myslenie, moje chcenie. Priznám sa, v posledných dňoch a týždňoch mám strach z môjho vzťahu s J. Začíname sa trochu odďaľovať, začínam pociťovať, čo všetko máme rozdielne, menej až výnimočne vnímam to podstatné a spoločné. Lenže Marek a Janka(jeho priateľka) ma len usvedčili v tom, že takmer každý vzťah si prejde krízou pre nejaké hlúposti alebo vážnejšie veci, ale dôležité je, posunúť ten vzťah niekam, nie ho držať v nádeji, že bude stále na rovnakej úrovni, že bude visieť niekde vo vzduchoprázdne. Ani som netušila, že tento večer ma tak naplní silou, sebaistotou a podporí moje ciele. Obaja boli super, ale najviac som sa vykecala s Marekom. Chápe, aký je život s alkoholikom, dom plný kriku, agresie. Dokonca si sama neviem predstaviť, že by u nás tým alkoholikom bola mama, to by bolo pre mňa najťažšie. Uvedomila som si veľmi veľa vecí...

1. Život je ťažký, tak načo si ho sťažovať blbými hádkami o ničom, načo sa stále nasierať pre veci, za ktoré si môžeme sami, načo sa nasierať na ľudí(ktorí si to nezaslúžia), ktorých milujeme, radšej im uľahčujme život, aby sa cítili byť milovaní a chcení, nie osamelí...

2. Žime tak, aby sme nežili podľa modelu rodiny našich rodičov, keď bol neprosperujúci, bolestivý, vytvorme si vlastný model, žime šťastnejšie, buďme príkladom aj vlastným rodičom, snažme sa žiť podľa svojej hlavy, tvorme si vlastné šťastie...

3. Ak sa niečo má stať, tak sa to stane. Aj keď utrpíme veľa rán a pádov, aj keď stratíme dôležité osoby, nejaké sa buď vrátia, alebo prídu nové, ktoré za to stoja.

4. Vzťah musí postupovať po určitej osi, niektoré veci sa v ňom musia stať, aby postupoval ďalej. Inak začne umierať zvnútra a na nápravu môže byť neskoro, alebo si to uvedomíme až vtedy, keď uhynie...

5. Som silná vďaka tomu, že mama je silná. Chcem vyštudovať a pomáhať ľuďom, ako je ona a mnoho iným ľuďom, ľuďom ako sú môj otec, moja sestra... sme psycho rodina s mnohými problémami. Naozaj nosíme ťažobu problémov, pričom jeden z nich niekedy nesie len jedna rodina a u nás jednu rodinu sužuje aj 7 ťažko skúšajúcich problémov, a aj napriek tomu existujeme.

Už je toľko hodín, že by sa patrilo ísť spať. Udržať si niečo v pamäti, nezabudnúť na týchto ľudí, pretože ma nabili energiou (síce teraz počujem Mareka/brata chrápať cez dvojo dverí...) a nechcem ju stratiť, ak nemusím.

Viem, že mi J. bude chýbať, keď odídem na privát a budem sama so sebou rozmýšľať nad nami a znova mi bude veľmi chýbať. To mi chýba stále, aj keď mám nechuť voči všetkému, ale aj tak... A neteším sa na privát k chrápajúcej spolubývajúcej, ale čo narobím, žiť sa musí, a kým som zdravá a mám okolo seba lásku, tak si idem svoje, za svojim cieľom.

Dobrú noc(alebo ráno?).
Zosnulá, mŕtva, neunavená (ako len chcete) Rockerka.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Diamond-Damian-Lucianna Diamond-Damian-Lucianna | Web | 6. ledna 2014 v 15:04 | Reagovat

Viem si približne predstaviť ako si sa cítila... ja som niečo podobné pociťovala na Silvestra u kamošky, keď sa so mnou úple cudzí dvaja chalani bavili o týchto problémoch, ktoré som posledné dni zažívala.. aj keď odomňa neboli starší o 10 rokov.. ale chápali a vedeli sme sa dobre o tom porozprávať.

Niekedy cudziemu človeku vieš lepšie povedať niečo, ako kamarátovi či rodine.

2 zosnula-rockerka zosnula-rockerka | Web | 6. ledna 2014 v 15:33 | Reagovat

[1]: To preto, že je nezúčastnení, netýka sa ho to, vníma to skôr objektívne ako subjektívne :-)

3 Rose Violent Rose Violent | Web | 6. ledna 2014 v 19:48 | Reagovat

Ve vztahu jde podle mě o to, na co se soustředíš. A myslím si, že kdybyste byli stejní, tak by to bylo nuda. I o tom podle mě láska je, naučit se žít s chybami a odlišnostmi toho druhého. Moc bych se tomu být tebou nepoddávala, ani to nijak zvlášť nezkoumala. Z vlastní zkušenosti moc dobře vím, že to není k ničemu dobré. A dokud tu je ochota pracovat na vztahu a nevzdat to, tak je to v pohodě. Samozřejmě, nejsem v tvé situaci, ale nic tak moc hrozného se ve vašem vztahu neděje. Alespoň podle toho, co píšeš. A každá chvíle, co tě ve vztahu rozhodí se ti vykompenzuje nějakou pěknou. :)

Doma se drž, není to jednoduché, ale nemá cenu si tím kazit náladu, to stejně nic nevyřeší.

Já se nerada svěřuji cizím lidem, nevím, co mi na to řeknou a nechci své problémy rozebírat s cizími lidmi. Jsou určité citlivé věci, o kterých na veřejnosti nemluvím.

Navíc mi přijde, že to, že je nezúčastněný je taky důvod, proč brát jeho názor s rezervou. Necítí jako ty, nevidí ti do hlavy. A důležité je, co chceš a ne, co je rozumné. Proto mi už dnes přijde nesmysluplné psát o svých vztahových problémech do diskuzí. Jak může do vztahu vidět někdo třetí? A objektivní pohled na lásku mě nezajímá. :D

4 Emily Emily | Web | 7. ledna 2014 v 17:31 | Reagovat

Ja by som nedokázala rozprávať o svojich problémoch cudzím ľuďom. Som dosť uzavretá a kým niekomu začnem dôverovať tak to trvá hrozne dlho... Asi preto, že som sa už veľakrát v ľuďoch sklamala a som opatrná:D
Ale zasa je super, že si zažila taký večer, že ťa nabili energiou. Niekedy to človeku dobre padne, hlavne vtedy, keď dlho niečo v sebe dusí.

5 Rose Violent Rose Violent | Web | 12. ledna 2014 v 12:27 | Reagovat

Sexy? Až tak :D Jé děkuji a děkujeme! :-)
A na závěr jedna otázka, co se týká naopak slovensčtiny (sakra, asi jsem vymyslela nové slovo, no nevadí :D) - Jaký je rozdíl mezí ,,Milujem ťa." a ,,Ĺubím ťa." ? :-D

6 zosnula-rockerka zosnula-rockerka | Web | 12. ledna 2014 v 20:24 | Reagovat

[5]: áno, vymyslela si nový tvar, píše sa to "slovenčiny" :-D ale snaha sa cení.

U nás sa slovo Ľúbim ťa v láske stavia pod Milujem ťa, ale je to niečo silnejšia ako Mať rád. Niečo medzi tým. Ja osobne som hovorila chalanom, s ktorými som chodila, že ich ľúbim, ale len jednému v živote som povedala, že ho milujem. Snáď som to dostatočne vysvetlila :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama