Prosinec 2013

Mini wishlist + keci a keci...

30. prosince 2013 v 23:04 | Zosnulá Rockerka |  Zápisky z (ne)všedných dní
Ani som poriadne nerozdýchala darčeky a už sa chystám zadovážiť si nové. Chystajú sa totiž moje meniny a o trošku neskôr aj narodeniny. Ani sa mi nechce veriť, že už budem taká stará! Stále tvrdím, že mám 18 rokov, aj minulý rok som to tvrdila... Asi som už v štádiu, keď nechcem, aby sa o mojom veku hovorilo a to som len na začiatku tejto mojej "staroby" :D

Aby som neodbiehala od témy, tak môj príbeh sa začal tým, že ma znova popadla túžba naučiť sa hrať na akustickej gitare. V 15tke som to skúšala, žiaľbohu, vlastnú gitaru som nemala a učila som sa to len v časoch, keď som chodila s jedným rockovým fešákom. Tie časy pominuli a zostávať s ním len kvôli gitare mi neprišlo fér (fejk, čistý žart). Čo sa týka gitary, je véééľka pravdepodobnosť, že ma to znova opustí, takže si to nechávam skôr preletieť hlavou a tento "sen" nechávam asi snom, uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

Druhá vec sa dostala na menší wishlist práve preto, lebo po veľkej pauze som sa rozhodla pustiť si mp3 prehrávač a leňošiť si na posteli bez nejakej obrazovky ultrabooku. Ale to som sa prerátala, môj mp3 prehrávač ma prekabátil! Najskôr som si myslela, že v tom budú zle baterky (používam nabíjacie- 4ks), tak som ich nechala poriadne nabiť. Lenže vyskúšala som všetky a dokonca aj 4 iné z ovládačov a nič! Takže nakoniec som pochopila, že môj mp3 prehrávač sa pri posledných bliknutiach obrazovky so mnou rozlúčil a dal mi navždy pápá! Preto od rána hľadám schopný, malý, prítulný a lacný prehrávač na moje kruté cestovanie naprieč Slovenskom. Našla som viac adeptov, ale recenzie ma vždy posadia na zadok. Naozaj sa oplatí ich čítať, lebo človek si už myslíš, že "jupíííí, našiel som vhodnú vec!" a nakoniec sa sklame lebo plno vecí je tam na 2 veci... Ale nakoniec mám dvoch adeptov, cenovo sú odlišné o 10€, ak zvolím ale lacnejší, tak do neho bude treba kúpiť pamäťovú kartu, v tom druhom je 4GB pamäť, čo by mi aj stačila, doteraz som mala len 2GB. Inak musím uznať, že tá moja mp3-ka vydržala veľmi dlho (rok 2007-2008 ?, Vianoce). Som na ňu pyšná, ale oprava jej už asi ťažko pomôže, skôr bude zbytočná, za tie peniaze si kúpim kšunt, čo mi vydrží aspoň 2-3 roky.

A tretia vec sa týka mojich myšlienkových pochodov a toho, že môj starý denník je už taký, aký je, zapísaný nie je síce celý, ale je už poriadne hrubý a čím viac píšem, tým viac hrubne a tým viac sa otvára, čo ma znepokojuje. Držím ho ďaleko od rúk zvedavcov, ale predsa, potešil by ma radšej nejaký nový so zámkom, nech mám väčšiu istotu, že to nikto nečíta. I keď, kto by čítal výlevy "18-ročnej" babizne.

Chcela som, ale nechcelo sa mi (toto sa mi stáva často!) odfotiť tie moje nové legíny aj legino-pančucháče a krížikové náušnice, ktoré tak žeriem aj s gepardovou dekou. Ale možno nabudúce. Možno...

Silvestrovať si budem s priateľom, lebo ako na Nový rok, tak po celý rok (držím sa toho len preto, že som s ním, neberte to tak prekliate vážne) a v kruhu mojej rodiny u brata a v kruhu priateľovej rodiny. Radšej v teple domova ako vonku na námestí stáť a čakať, že nejakí opití ľudia budú hádzať petardy na naše hlavy.

Inak rozmýšľam už aj nad tým, že by bolo vhodné hodiť niečo pani gitaristke ohľadom názorov a úvah, ale tých tém je tak prekliate veľa, že si neviem vybrať a sústrediť sa práve teraz len na jednu je pre mňa nesmierne ťažké. Tak dúfajte, že to bude lepšie a vy budete mať konečne čo čítať. Lebo ak nie, tak tu nájdete len ďalšie moje denníkové keci, ktoré sa nezmestili do papierového denníka.

A toto je z dnešného poludnia:


Majte sa a prajem krásny Nový rok, ale potom aj ten nový rok 2014!
Nech máte väčšiu vôľu do učenia ako mám ja teraz pred skúškovým :D
Zosnulá Rockerka!


Darčeky

25. prosince 2013 v 22:26 | Zosnulá Rockerka |  Zápisky z (ne)všedných dní
Tento rok bolo isté, že dostanem tých darov menej ako po iné roky, ale bola som na to pripravená. S priateľom sme si nič hmotného nedali, dohodli sme sa skorej na nejaké nemateriálne veci ako sú zážitky a hlavne to, že budeme spolu čo najviac predtým, ako odídeme na skúškové.

Brat so švagrinou mi dali peniaze, aby som si kúpila niečo sama, pretože sami nevedeli, čo mi majú kúpiť, a tak som im to uľahčila a išla do OC za nich. Kúpila som si čierne šaty s bielymi lebkami, šatku s rovnakým motívom a krížikové náušnice. Všetci tie veci sa mi veľmi páčili a najlepšie na tom bolo, že náušnice aj šatka boli vo veľkej zľave práve preto, že to boli posledné kusy a kupovala som to 3 dni pred Vianocami. A takto sa ku mne dostali moje prvé darčeky z ktorých som najviac ohúrená :D.


Potom prišlo na rad rozbaľovanie pod stromcom. Natrafila som na dva svetre. Jeden je no... povedzme že vidno, že ho vyberala mama, lebo mám pocit, že je skôr pre ženy v jej veku až dôchodkyne, takže tento sveter zostane isto len v domácom prostredí a vonku ho nikto neuzrie :D. Druhý je prekráááásny sobíkovsko-srdiečkovo-vianočný rolák, ktorý som si priala a štebotala som o ňom mame, keď sa ma raz pýtala, čo chcem na Vianoce. Najlepšie na tom bolo, že mama ho deň predtým už kúpila. Netuším, ako mohla vedieť, že ho budem chcieť. Aspoň v niečom sa trafila.

Ďalej nasledovali klasické ponožky (ktoré som už ale naozaj potrebovala), nová gepardia deka pre mňa a pre J., pretože pod tú malú ružovú sa nezmestíme a tú jednu mám na intráku. A potom som ešte dostala modrý shamballa náramok (už mám 2 náramky na ochranu, cítim sa bezpečnejšie ako s kaserom :D) a 2 páry náušníc od sestry.
Skoro by som zabudla ešte na darčeky, ktoré som si zadovážila na zlatú nedeľu. Kúpila som si dvojo zateplených legín na zimu, jedny čierne a druhé čierne s pavučinami a pavúkmi. A ešte som si musela kúpiť učebnicu na všeobecnú psychológiu, ale je kupovaná z druhej ruky, takže ma vyšla lacnejšie. A práve sa z nej chystám učiť, pretože už mám navolené termíny na skúšky a veľmi rada by som ich spravila na prvý krát, aby som mala potom pokoj (a čím neskorší dátum to je, tým ťažší test dávajú).

Majte sa krásne a pučte do seba koláče!
Zosnulá Rockerka.

Vianoce u nás po našom

24. prosince 2013 v 17:29 | Zosnulá Rockerka |  Zápisky z (ne)všedných dní
Hádky. Ako každé Vianoce. Zvykla som si. Nie, na to sa nedá zvyknúť. Keď som sa vracala konečne z privátu domov, tak som si vravela, aká som rada, že nebudem sama. Síce doma bude trochu hluku, ale budem s priateľom a s maminou. Lenže tento rok sa to vyhrotilo zasa o niečo horšie. Nemám to rada. Neznášam to. Som jediná, ktorá si tu udržiava vianočnú náladu. Mama sa o ňu aspoň snaží, aj keď melie z posledného a nevládze. Je chorá a nevládze. A otec so sestrou jej vôbec svojim správaním nepomáhajú. Nechápem, ako so sebou dokážu žiť. Neustále sa proti nej spolčujú, hádajú sa, pomáhajú jej s nechuťou. Ani sa nečudujem, že si to radšej spraví sama.

Mama je perfekcionista. 100-násobne horší ako ja. So mnou sa aspoň dá trochens žiť, ale s mamou je to ťažko. Lenže ja som voči tomu dosť tolerantná, čo otec so sestrou pre ich povahu nedokážu byť. Trápi ma to, lebo vždy, keď s ňou volám tak povie, že všetko je v pohode. A pritom znie úplne smutne. Veľakrát mi je jej ľúto. Lenže ja tu nedokážem zostávať. Vždy, keď prídem na tých pár dní domov, tak to tu musím trpieť. Im už tu z toho kvalitne je
*e. Synovec vkuse vrieska, sestra si myslí, že sa tu budeme prispôsobovať jej predstavám o jej minulom bývaní. Lenže toto je mamin byt a tu sa budeme riadiť jej pravidlami. A ona si to furt nedokáže dostať do tej hlavy a potom sú tu večne hádky. Nie aby bola rada, že ju tu rodičia prichýlili, že ju tu v podstate tiež živia a starajú sa o dieťa, berú si kvôli nemu večne dovolenky, mama chodí do roboty chorá, lebo inak sa to nedá. Hnevá ma, že ani jeden z nich nemá kúsok úcty k mame.
________________________________________________________

Tento stav som písala po veľkom rozhorčení. Našťastie, táto vec sa stala pred dvoma dňami. Včera a dnes je to naozaj skôr taká idylka. Všetko je to za nami. A dneska je to už len pohoda a smiech. Teraz si to užívam naozaj naplno. Priateľ odišiel a mi o pol hodinu zasadneme za štedrovečerný stôl a pustíme sa do jedla. Darčeky som tento rok nekupovala nikomu, dohodli sme sa tak aj s priateľom. My dvaja si to vynahradíme a tento rok to je aj tak u nás s peniazmi trošku biedne kvôli viacerým veciam, čo sa u nás za posledný rok zmenili. Ale nepociťujem, že by mi to nejako chýbalo, už tie Vianoce vnímam o dosť inakšie ako keď som bola malá.

Tak teda Šťastné a Veselé Vianoce!
Nech je tu čo najmenej Grinchov.

Hardcore týždeň

15. prosince 2013 v 15:35 | Zosnulá Rockerka |  Vysokoškolský život
Inak by som tento článok ani nazvať nemohla. Zatiaľ najťažší týždeň, čo som ohľadom školy zažila. Ani maturitný týždeň nebol taký ťažký. A to nehovorím o januári, keď bude skúškové. 5 dní v škole sa rovnalo 4 testom, jednej úvahe a jednej seminárnej práci. 3 testy som zvládla určite. Ale 4.test a zároveň najťažší dopadol asi na Fx a ak áno, tak to bude môj koniec. Pretože ma potom buď čaká "NIČ" alebo medziročník.

Spať som chodila vždy na druhý deň, takže som potrebovala víkend dospať, čo sa mi dostatočne podarilo. Nešla som domov, zostala som na priváte, pretože tu je božský pokoj, ktorý by sa mi doma nedostal. Navyše tu včera dedinský rozhlas pár hodín hral vianočné koledy, takže ma to dostatočne upokojovalo a hladkalo na duši (milujem vianočné piesne :3).

Budúci týždeň ma čaká už len jedna skúška z latiny (na ktorú sa nejdem učiť, pretože máme 3 pokusy a teraz tam ideme skôr pre to, aby sme zistili, čo za otázky v teste dáva) a odovzdať prácu na 1,5 strany (ha ha, že rozobrať dielo z výstavy podľa etického kódexu). V utorok ideme do Viedne na výstavu a vianočné trhy, konečne trochu voľna a ďalšia možnosť na zblíženie sa v rámci triedy. Zblížení sme už dosť, hlavne pred testami, keď si celá chodba niečo opakujeme. Je sranda mať toľko spolužiakov a zisťovať, že nie ste jediní nepripravení, vystresovaní a nevyspatý. Niektorí to už vzdali, odišli zo školy, niektorí odídu neskôr a niektorí, ako ja, sa tam snažíme udržať. Lenže ťažko no, keď na najťažších predmetoch nie sú opravné testy a všetci ma odbijú slovami "ale jasné, nevymýšľaj si" a podobné károviny, ako keby som si to ja vymýšľala z vlastnej hlavy takéto pravidlá. Dokonca nás jedna profka nechce nechať prenášať predmety, vraj jej to uzákonili. Tomu síce stále neveríme, takže si ju podáme, ak polku triedy vyhodí.

Tento týždeň som si uvedomila, aké bolo hlúpe, že bolo pre mňa na strednej dôležité mať dobré známky, keď tu na výške je to každému jedno. Tu musíš mať super pamäť a chápať tomu, čo sa učíš. Serú na to, z čoho si mal Áčko, kto si, aké máš problémy. Buď sa im páčiš alebo nie. Ak si ťa zapamätajú počas prvého semestra, tak bod pre teba. Bodujú, ako im príde, sami nevieme, za čo strhávajú body, keď testy neukážu. 30 ľudí nespravilo test zo všeobecky, ja som mala dojem, že som to zvládla na Áčko a ups... nejako mi ušlo 5 bodov ani neviem ako. Nikto nevie. Ale žijeme a ideme ďalej, biť sa budeme stále.

Tiež som si uvedomila, že aj keď by som išla na test s pocitom, že všetko viem, tak tam z teba urobia dokonalého idiota, lebo tam dajú aj to, čo tam byť nemalo, takže namiesto nejakého A alebo B odídeš prinajlepšom s Ečkom(modlím sa zaň!). A že je pre mňa dôležité obklopovať sa ľuďmi z triedy ako sú moje vyvolené, pretože nachádzam naozaj veľmi dobrých priateľom a som za ne vďačná, lebo nikdy som si nemyslela, že by som mala s babami taký dobrý vzťah. Necítim sa byť obľúbená a stredobodom(stredobodom som len kvôli svojej funkcií v triede), ale s nimi sa cítim svojská. A tak pre mňa nebolo dôležitejšie dať sa do skupiny, kde by som chodila domov skorej, ale dať sa tam, kde sú ony, pretože radšej budem trpieť s nimi ako bez nich. A aj keď idem na prednášku a semináre písať test s tým, že viem veľký prd, tak viem, že tam budú ony a podržíme sa.

Zo začiatku som sa bála radiť si, veď viete, mať dobrý a čistý štít na začiatku je bod naviac, ale tento týždeň sme s tým už trochu začali a celkom úspešne, zachránilo nám to zadky.


Som rada, že som sa necítila tento víkend príliš sama. Skôr som si oddýchla. J. mi chýba stále a všade, ale už sa uvidíme a ja viem, že tiež 2 týždne prázdnin si dokonale užijeme, veľmi sa naňho teším. Celý deň som včera prevolala s rodinkou, najprv s mamou a potom s bratom a neterou. Je taká skvelá, nedokázala pochopiť, čo robím v tej obrazovke a prečo nemôžem z nej vystúpiť a ísť k nej. Akú radosť mi spraví jedno malé bábo. A to čakáme v rodine už tretie, hihihi...