Sklamanie...(?)

25. září 2013 v 17:09 | Zosnulá Rockerka |  Zápisky z (ne)všedných dní
Neviem, čo si mám o tom myslieť.

Mám na mysli to, že sa mi 2-3 mesiacoch ozve, či nejdeme na pivo. A ja si vravím, že keď v okolí nie je už nikto, s kým by som mohla ísť von, tak by som s ním išla. Mám na mysli M. Zasa on, ja viem. Ale nie je to nič romantické, žiadne zbláznenie, žiadna láska. Len kamarát. Starý dobrý kamarát. A začala som na to všetko myslieť v dobrom. Lebo ja som bola tá, ktorá mu kedysi ublížila a aj napriek tomu chcel byť môj kamarát. Lenže toto jeho správanie nechápem.

Išla som si vybaviť potrebné veci, zrušiť dohodu do práce a zasa domov. Celou cestou som rozmýšľala, čo si oblečie, čo si oblečiem ja, kam pôjdeme, ako ho presvedčím, že teraz platím ja,... A všetko sa to zosypalo. Mala som mu prezvoniť, keď prídem na FB a on tam nebude. Prezvonila som raz. Ani nie krátko, aby počul zvonenie a ani nie príliš dlho, aby to nebral tak, že mu vyvolávam ako keby som bola jeho baba. Skrátka diskrétne. Lenže už po dvojhodinovom čakaní ma to skutočne omrzelo. Buď si spravil srandu(ktorú si kedysi robieval dosť často), alebo mu do toho niečo vbehlo, alebo si to rozmyslel, alebo jeho frajerka žiarli a nechce ho pustiť... Štve ma fakt, že sa mi neozval, ani neospravedlnil. Stále dúfam, že sa stalo niečo vážne a dôležité, že ma neodpísal len preto, že sa mu zrazu nechcelo. Som sklamaná, cítim sa viac pod psa ako keď priateľ odišiel na týždeň preč. Volať mu nejdem, nechcem byť nejako dotieravá a tiež mám svoju hrdosť. Kým sa neozve on, ja sa neozvem vôbec.

Prečo sa mi také veci stávajú? A často? Ako keby som bola prirodzený terč. Akoby som to mala na čele napísané. "Prosím, kopnite si do mňa, uťahujte si zo mňa, ubližujte mi, zvykla som si na to." Nie, už ma to tak nebolí ako kedysi, nejdem kvôli tomu vyvádzať. Najprv som sa hnevala, potom ma to mrzelo a nakoniec ma to aj hnevá aj mi to je už kus jedno...

Zlé na tom je to, že zajtra a pozajtra už čas nemám, lebo mám nabitý program a v sobotu odchádzam. Je to všetko na nič, on to vie a možno práve preto to spravil. A vyzeral nadmieru priateľsky...možno to nakoniec ani nepísal on... Ja už naozaj neviem...

Som zmätená.
Idem kresliť(a to som nerobila už pekelne dlho, to znamená, že táto situácia ma naozaj príliš dostala a nestrávila som to tak ľahko, ako som si predstavovalaL ).
A len čo som všetko toto dopísala, napísal mi na FB...ale som offline... Ach jaj...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama