Otrokom vlastnej rodiny

15. září 2013 v 21:00 | Zosnulá Rockerka |  Zápisky z (ne)všedných dní
Otec alkoholik.
Sestra psychopat.
Matka puntičkárka a nerváčka.
Brat náladový, ale inak skvelý chlap.
Ja s nízkym sebavedomím a psychickými problémami zo stresu.

Naša rodina.
Zvykla som si na ňu, keď som bola menšia. Ale čím som staršia, tým väčšiu chuť mám ju opustiť. Odísť ďaleko. Konečne na privát. Spravili si zo mňa otroka. Aby som strážila 3-ročné decko vždy, keď im to príde vhod. Žiadne prosím, alebo otázka: "Môžeš ho postrážiť?" ale ich slová znejú: "Postrážiš ho." A ja nemám ani priestor na odpor. Žiadne argumenty. Obrana. Útek. Búrim sa a nahnevane sa sťažujem priateľovi. Jeho rodina ma dokonalo chápe. Aspoň oni áno.

Sestra sa sem nasťahovala a teraz si myslí, že tu tomu vládne. Serie na hranie sa so synom, radšej bude vyvolávať nejakých chlapíkom, s ktorými má rande, lebo je čerstvo rozvedená. Keď synovec začne robiť zle, zavrie sa do spálne a telefonuje, aby mala pokoj od neho. Je jedno, že niečo rozbije, ale ona chce mať pokoj. A potom z neho furt nerváči, vrieská po ňom a nerozumie jeho náladám. Keď je synovec s hocikým iným, zvládame ho v pohode. To len pri nej si dovoľuje, lebo ho stále ignoruje. Zapne mu rozprávky. Či je ráno, či je obed či je noc...A akoby to nestačilo, ešte ma chcú aj vyhnať z môjho notebooku, ktorý som dostala na štúdium. Ešte sa na mňa nasrala, keď som sem synovca nechcela pustiť. Totižto, hodinu vkuse pozeral Bambuľku na DVD prehrávači, čo bolo hneď ako vstal a mal ísť hneď na to na môj notebook pozerať nejaké stupídne vlaky? Nasralo ma to vďačne, pretože som musela písať e-mail. Nepochopili ma, synovec začal rumázgať(je rozmaznaný, stačí, keď mu poviete niečo, čo nechce počuť a už reve a trieská, bije vás... psycho) a sestra začala žalovať rodičom. Ako keby mala 15. A pritom je to už staršia koza, ktorá by mala mať rozum. Očividne ju to pri narodení preskočilo, zasiahlo to len mňa a brata, ona zostala na pospas tomu, že je po fotrovi. Škorpión. Egoistický pridrbaný škorpión. Psychicky chorá podľa mňa.

Foter alkáč(to sme sa dožili). Už od dávna boli s ním problémy, potom sa zmiernil a potom znova dosral všetko, čo sa dalo- aj môj psychický stav. Kvôli nemu som sa tešila najviac na privát. Len kvôli mame nie, aby ju zasa fyzicky a psychicky netrápil a nezničil. Bil ju. Na mňa by nikdy nesiahol, jeho sa nebojím, veľakrát som sa postavila medzi neho a mamu. Neraz som zažila katastrofálne zábery, aké vidieť chvíľu pred vraždou. Ale žijeme všetci. Zatiaľ. Otec sa celkom napravil, drží sa celkom, i keď alkohol ho pokúša stále.

Mama je puntičkárka. Všetko musí byť tip top, ani smietka na zemi. Má sprostú povahu v tom, že má pocit, že ľuďom musí opakovať totálne kktiny každých 5 minút. Utri prach. Počujem to 3x za 1 hodinu počas víkendu. Urob toto, urob hento, ako to zas je, neser ma, povysávaj(vysávame každý druhý deň dpč). Vrieská pre kktiny, naserie sa za 2 sekundy a trieská, vrieská, chytá amok a potom vyfajčí 2 cigy na balkóne.

Foter rýpe do matky aj do mňa aj do všetkých. Sedí si na vajciach a sleduje, kto čo robí a komentuje to z gauča. Robí sa dôležitý. Na pivo chodil každý deň, snaží sa to obmedziť. Serie ma tiež. Je s ním sranda, ale keď začne buzerovať, radšej zavriem dvere.

Neraz mám chuť všetkým prestreliť guľkou hlavu.

A potom sa upokojím, vyspovedám sa sama sebe v hlave, priateľovi po telefóne a zasa je pokoj. Potom ranné vstávanie o 5-6 hodine ráno. Synovec šibnutý, vrieská, nahlas rozpráva, rumázgá, za 5 sekúnd povie 10x NIE a ide ma vyje.ať z toho. Nenechajú ma spať cez týždeň ani cez víkend. Som ako mŕtvola, nevládzem, som nervózna. A keď som nervák, tak len pi.ujú do mňa aká som ja, na seba sa nikto nepozrie a len buzerajú a kritizujú. Že som nervák po fotrovi aj matke nikoho nezaujíma, to si na seba už nevezmú, len ma budú ponižovať svojimi rečami.

Lezú mi na nervy všetci a komplet. Len brat je normálny. Aspoň k nemz môžem odísť- preč z reality a mať trochu pokoja. Ešte vraj celý týždeň mám strážiť synovca. Lebo má alergiu na lieky. Dpč. A my sme už mali s priateľom plány, lebo v sobotu sa už neuvidíme, odchádza na intrák. Ja neskôr. A už teraz viem, že to bude neskôr hrozný a smutný týždeň bez objatia a bozkov. Budem sa musieť zceliť a vydržať to. Lenže matka to nepochopí. Že chcem byť s ním teraz čo najviac, lebo potom to bude obmedzené. Doteraz sme spolu boli každý deň. Po novom budeme spolu raz za týždeň (prinajlepšom). O mňa sa nikto nestará, či chcem pracovať, kam chcem ísť, čo mi treba kúpiť do školy. Ich len zaujímajú ich problémy. Odvtedy čo je tu sestra, všetko sa točí okolo nej. Nevadilo mi to, ale keď tým obmedzujú aj mňa, vadí mi to strašne.

Teším sa, kedy vypadnem z domu a budem chodiť domov raz za 2-3 týždne.
Možno potom pochopia prečo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lucianna Lucianna | Web | 9. října 2013 v 20:06 | Reagovat

Presne to ma napadlo pri čítaní článku, čo nakoniec aj tak napísala.. Keď ťa tam nebudú mať, keď im nebude mať kto strážiť synovca, keď nebudú mať pri sebe človeka, ktorý sa o niečo snaží, chce niečo dosiahnuť  a vôbec ho v tom nepodporujú.. Potom pochopia, že im chýbaš  ako sa správali.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama