Lebo keď niekto dôležitý odíde, duša to spozná

23. srpna 2012 v 18:55 | Zosnulá Rockerka |  Zápisky z (ne)všedných dní
Tuším, že prežívam najlepšie prázdniny doposiaľ. I keď nie všetko bolo 100%-ne skvelé, osud si vyberal najmenšiu daň.

Mám málo priateľov, ktorí si zaslúžia moju dôveru, naučila som sa ľuďom hneď nezdôverovať a neklásť im do dlaní celú svoju dušu a srdce. Toľko ľudí ma sklamalo. Určite som aj ja niektorých sklamala, možno sa mi to vracia. Ale nebanujem. Takto sa zrno oddeľuje od pliev... snažím sa tej sebeckej zmiji vyhýbať.

Takéto skvelé prázdniny... viete čo to znamená? Asi si to vyberie všetko svoju daň počas školského roka. Maturita- formalita. Pokiaľ budem s ľuďmi, na ktorých mi záleží, nič nebude pre mňa také dôležité. I keď v tomto musím kopať sama za seba. Ja viem, že sa tu budem asi veľa teraz točiť okolo maturity, ale všetkých to raz čaká a veľa z nás pociťujeme tlak už teraz. Je dobré vedieť, že v tom nie som sama.

Zato tá druhá... Tá sa mi dostala riadne pod kožu. Ani v noci nedýcha tak silno. Dýcha ako ja. Ako keby to bolo to najľahšie na svete. Nechrápe. Pripomína mi vílu. Nebála som sa pri nej spať, len som mala chuť ju ochraňovať. Bude mi chýbať.

Hovorím jedno cez druhé? Chaotické? Prepáčte, ale nechcem menovať ani na nikoho ukazovať prstom.// Chcem byť sama sebou. Ale stále som dieťa. Každým dňom sa to potvrdzuje. Nie som z toho smutná ani špatná. Skrátka som rada, že sa nemusím pretvarovať.

Mám chuť sa zahaliť do temnoty. Ale smiať sa. Tak riadne sa smiať. Ako vyšinutá. Keď som si dnes uvedomila, ako sa chovám, verím tomu, že keby ma videli iní a snáď cudzí ľudia, mysleli by si, že som zdravá akurát tak na psychiatriu.

Písali ste niekomu niekedy list? Ja áno, veľakrát. Aj na väčšiu vzdialenosť. Je to viac osobné. Verím, že keď budem písať môj ďalší list, neubránim sa slzám. A možno sa nim neubránim ani teraz. Chýba mi. Nie ON. Ona. Zmizla z tohto reálneho sveta. Z môjho srdca nie. Tam si ju uchovám. Aj jej tvár.

V hádankách hovorím veľmi často. Som rada, že len málo ľudí vie, o čom naozaj hovorím.

Lebo toto si musím stále spievať...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 tajomna tajomna | Web | 23. srpna 2012 v 20:07 | Reagovat

naozaj hovoríš v hádankách a predsa človek odtiaľ vycíti smútok a bolesť

2 ODBOI ODBOI | Web | 24. srpna 2012 v 8:04 | Reagovat

Neboj, nikdy nezůstaneš na věci sama, vždycky se někde najde :)

3 ODBOI ODBOI | Web | 24. srpna 2012 v 8:05 | Reagovat

*někdo. A vím jaké to je když ti někdo chybí..ale z ze srdce ti ho nikdy nikdo výít nemůže, tam s tebou bude napořád.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama