Srpen 2012

Detinská a naivná

31. srpna 2012 v 22:31 | Zosnulá Rockerka |  Zápisky z (ne)všedných dní
Viem aká je. Veľmi mladá. A strašne naivná. Občas mám chuť jej dať jednu po zadku. Nie sexuálne, ale výchovne. Snažím sa byť jej ako staršia sestra, ktorú nikdy nemala. Mám pocit, že v jej okolí sa veľa rozumných mladých ľudí nenachádza. Trápi ma to, lebo sa ju snažím chrániť. Ale ani moje obranné krídla nie sú natoľko dlhé, aby som ju mohla vždy vystríhať pred nebezpečenstvom...

Občas som v takých veciach ohľadom mladých ľudí asi príliš konzervatívna a prísna. A tiež im nemám čo vyčítať, keď som bola taká istá. Ale pochopte, trápi ma to, lebo ona patrí sem- do môjho srdca a je to čiastočne aj rodina. Cítim sa nepríjemne, keď jej niekto spôsobuje bolesť.

Nepoznáte mňa, nepoznáte ju a preto vám môžem časť príbehu odokryť. Jedného dňa sa jej do života dostal chalan asi o rok starší ako je ona. Našla ho na FB. Poslala mi link. Keď som videla fotku, na ktorej je s lubrigačným gélom, okamžite som ju varovala, aby si naňho dávala pozor, lebo ak mu ide len o jedno, nebolo by všetko jedno zasa mne. Čudovala som sa, že bola taká hlúpa a cudzieho človeka si pridala. Potom prišli správy a spýtal sa jej, či nechce s ním chodiť. Nemyslite si, že toto je sranda. Toto sa naozaj stalo. A na moje prekvapenie súhlasila. X-krát som jej opakovala, aby si dávala pozor na cudzích ľudí, hlavne ak nemajú žiadneho spoločného priateľa. Ona sa bála, že takú šancu už nedostane, vraj je krásny. Nepočúvala ma ani vtedy, keď som povedala, že krása nie je všetko. A ona na to "Jasné, ty máš čo vravieť, keď máš pekného chalana." Ale budem jej to stále vysvetľovať, keď vidieť, že zmýšľaním je ešte úplne dieťa?

Nedokázala som tomu zabrániť. Stále mala pocit, že prehnane reagujem, že si vymýšľam, že sa nič nemôže stať. Až sa jedného dňa mali stretnúť. Ona prišla, on vraj tiež. Prišiel, ale schovával sa v diaľke a smial sa s kamarátmi na jej hlúposti. Nakoniec to bola len zábava. Robil si z nej žarty. Hnevala som sa. Viac na ňu ako na neho. Lebo som dúfala, že takú hlúposť neurobí. Išla tam sama. Po pár dňoch jej dal kopačky, lebo prišla na tú krutú pravdu o srande. Chcela som, aby si ho vymazala. Aby bol pokoj. Lebo on jej stále písal o tom, aká je škaredá, pi*a a naivná, že je namyslená, že takú ako je ona nikto nechce, ako naletela a podobne. A ona to jedného dňa nezvládla a siahla po žiletke...

Krava hlúpa. Prepáčte za ten výraz, ale v takých chvíľach neviem ako reagovať. Verila som, že keď som si takou blbosťou ako je sebapoškodzovanie, prešla ja sama, že ona sa tomu vyhne. Nestalo sa tak. Teraz si to schováva. Stále nosí 1OO náramkov a čaká, kedy to zmizne. A ja som ju za to nenávidela. A pritom som vedela, ako to bolí. Zakázala som jej to. Už sme v pohode, je mi jej ľúto. Hlavne preto, že naletela. A tiež preto, že ešte nedospela a nemá nikoho, kto by ju ochraňoval. Lebo ja som pre ňu asi príliš stará a "múdra". A potom mi vždy povie " Mala si pravdu." Ako keby som to sama nevedela....
Po tom, čo si ho konečne vymazala a mala som pocit, že ho vymazáva aj z hlavy, opäť si ho pridala a ja som neuveriteľne čumela na príspevok od neho na jej nástenke. Ona je naozaj dieťa. Hlúpe dieťa. Do plaču mi je z takých ľudí. Chcela sa mu pomstiť. Nevyšlo jej to. Bolo mi to hneď jasné. Autor hry sa nedá napáliť vlastnou hrou. Stále ma nepočúva. Odchádzam. Ukazujem jej len svoj chrbát. Keď sa jej v hlave zrodí aspoň o jednu mozgovú bunku viac, tak možno.... Možno sa k nej znova vrátim. Dovtedy...

ZBOHOM!

P.S.: Neviem, či chápete, v akej zlej situácií som sa ocitla. Každú chvíľu sa na ňu hnevám alebo ju ľutujem. Sama neviem, čo mám robiť. Čo je správne. Pomôcť jej, keď moje rady prehliada, necíti tú bolesť, ktorú nesiem aj na seba? Nechať ju na pokoji a ignorovať, aby si všetko uvedomila sama? Čo by ste robili na mojom mieste vy?

Neznášam tie piatkové ožranky

26. srpna 2012 v 21:31 | Zosnulá Rockerka |  Názory a úvahy
Mám v sebe veľa nenávisti a vtedy som naozaj zlá. Snažím sa byť v poriadku, mierumilovná a byť v súlade s dobrom. Ale niektorí ľudia sú mi až takí protivní, že by som ich najradšej asi zabila. Zaškrtila alebo im dala na hlavu igelitovú tašku.

Keď si to tak vezmem, jej blonďavá hlava je natoľko hlúpa, že ona by si tu igelitku nedala dole ani keby bola nezaviazaná. Totiž, nechcem, aby ste si mysleli, že hovorím o blondínkach, že sú hlúpe. Poznám celkom dosť takých, ktoré majú naozaj inteligenciu a nie som ten typ človeka, ktorý hádže ľudí do jedného vreca. Ale pri tých dvoch mám pocit, že kvôli takým ako sú ony, vznikli práve takéto krivé obvinenia a vtipy o blondínkach.

Tú jednu som neznášala veľa rokov, stále mi strpčovala život. Potom som ju našťastie nemusela stretávať a začala som s ňou mať nekonfliktný vzťah, ale odvtedy, čo sa zosestrila s druhou blonckou a vidím ich na facebooku, otvára sa mi nožík. Úprimne, môže mi byť jedno, čo robia, ale musia to dávať každému na oči? Ako každý piatok či sobotu tancujú v krátkych tričkách s opitými chlapmi, čo im kupujú drinky? Ako majú každý víkend búrlivé oslavy a ožieračky a tiež súkromné rozhovory so záchodovou misou? Pýšiť sa tým na internete, kde je plno známych. To je teda odvaha. Ale predovšetkým obyčajná ľudská hlúposť.

Pridala sa k nej aj tá prefarbená bruneta, čo mi nervy píli stále. Oblbovacie reči, otrasné fotky na ktorých sa ani nepodobá a ksichtí sa, ako keby mala napichaný botox v perách. Ako keby mala 3O rokov a nie 19. Ako sa človek dokáže tak rýchlo zmeniť? Alebo sa nezmenil, len ukázal pravú tvár? Nevšimla som si, že bola vždy taká. Vždy bola tichá, priateľská a usmievavá. Chlapčenský typ. Nenávidela ružovú, milovala futbal. A potom si ju vzala do parády tá zmija a všetko sa rozplynulo. Celý náš vzťah.

Teraz už chápem, že to nebolo priateľstvo na život a na smrť. Teraz je mi to už jedno. Faloš ani klamstvá nestrpím. Takí ľudia nemajú v mojom svete miesto. Takých kopnem do zadku a zabuchnem za nimi dvere.

P.S.: Aj tak má otrasne veľký zadok a s tým jazykom v zmrzline vyzerá, ako keby fajčila kkt. Neospravedlním sa jej. Som rada, že som sa jej zbavila. Je ľahšie ju nenávidieť ako sa snažiť zachraňovať všetky jej chyby. Nie je pre mňa dokonalá. Nikdy nebola.

P.S.2: Keď som utekala od sestry za ňou, chcela som, aby bola mojou sestrou ona. Teraz vďačím Bohu, že som sa jej striasla a svoju vlastnú sestru som nevyhodila do odpadkov a vytvorila som si s ňou krásny priateľský vzťah, v ktorom môžeme byť obe úprimné.

Musela som sa vypísať, už som nezniesla ten tlak, ktorý sa na mňa valí. Dúfam, že to pochopíte.

Vzťahy a iné nedúhy

25. srpna 2012 v 22:51 | Zosnulá Rockerka |  Názory a úvahy

Kam sa pozriem, noviny, televízia a internet šíria informácie o vzťahoch medzi známymi ľuďmi. Určite sa nájdu "smrteľníci" ktorých to zaujíma. Predovšetkým asi puberťačky a ženy, čo majú radi samé klepy. Pre mňa je to v celku nezaujímavé, ak sa nejedná o niekoho, koho mám rada (čo tak Taylor Lautner?).
Keď sa na to pozrieme z iného uhla... Nemôžem tvrdiť, že vzťahy neslávnych ľudí sú nudnejšie alebo menej či viac vášnivejšie. Tie lásky medzi celebritami sú možno často vymyslené alebo hrané, ale určite sa nájde veľa takých, ktoré sú skutočné. A teraz sa dostávam ku koreňu.

Ja mám vo vzťahu rada určité súkromie. Nie som rada, keď o nás všetci hovoria. Nedokážem si predstaviť, aké strašné by to bolo, keby som bola slávna. Paparazzi na každom rohu, každé noviny by riešili náš vzťah. Vznikli by rôzne konšpiračné teórie o rozchode či hádkach, možno násiliu alebo nevere. Otrasné fotky či slová vytrhnuté z kontextu. Vďakabohu, že som obyčajný "smrteľník"!

Aj napriek mojej (ne)sláve, prežívam určitú závisť mierenú z okolia. Čo iné by to mohlo byť? Nuda? Susedky sa iste nudia, keď stále komentujú to, že sa nejaká mladá susedka bozkáva so svojim frajerom. Mne sa takéto veci priamo ešte nestali, nerada sa príliš zdržiavam v okolí môjho paneláku s priateľom. Je mi jedno, čo si hovoria susedky, ale mama je na také veci "háklivá". Vtedy to hovorila, keď sme spolu boli ešte málo, vtedy som striedala kamarátov-chalanov ako na bežiacom páse, mama sa bála rečí. Teraz je to jedno. Ale aj tak mi je to nepríjemné, keď sa nejaká stará "ochechuľa" na mňa pozerá spoza záclony.

Keď to nie sú susedky, tak sa do mňa starajú moje "kamarátky" a iné nenávistné rašple (aká som dnes milá, všakže? :D). Môže mi to byť jedno, to máte pravdu, ale aj tak to občas zabolí, keď sa niečo také odporné dopočujem. A omylom. Ako napríklad, že môj chalan bol bezo mňa lepší človek a kamarát. Že sa nevenuje nikomu inému len mne. Že kvôli mne s ním už nie je taká zábava. A síce sa snažím také reči ignorovať, predsa len chrobák sa mi do hlavy dostane a už mi tam rýpe mozgové závity a zahniezďuje sa v priečinku "pochyby".

Týmto článok sa asi ubezpečujem, že som ešte normálna, ak ma nezaujíma svet celebrít ako niektoré pipinky a že môj vzťah je skvelý aj napriek tomu, že sa ho niektorí ľudia snažia zničiť.

Môj chlap je kus, nečudujem sa, že ma od neho chcú odtrhnúť :D.

Lebo keď niekto dôležitý odíde, duša to spozná

23. srpna 2012 v 18:55 | Zosnulá Rockerka |  Zápisky z (ne)všedných dní
Tuším, že prežívam najlepšie prázdniny doposiaľ. I keď nie všetko bolo 100%-ne skvelé, osud si vyberal najmenšiu daň.

Mám málo priateľov, ktorí si zaslúžia moju dôveru, naučila som sa ľuďom hneď nezdôverovať a neklásť im do dlaní celú svoju dušu a srdce. Toľko ľudí ma sklamalo. Určite som aj ja niektorých sklamala, možno sa mi to vracia. Ale nebanujem. Takto sa zrno oddeľuje od pliev... snažím sa tej sebeckej zmiji vyhýbať.

Takéto skvelé prázdniny... viete čo to znamená? Asi si to vyberie všetko svoju daň počas školského roka. Maturita- formalita. Pokiaľ budem s ľuďmi, na ktorých mi záleží, nič nebude pre mňa také dôležité. I keď v tomto musím kopať sama za seba. Ja viem, že sa tu budem asi veľa teraz točiť okolo maturity, ale všetkých to raz čaká a veľa z nás pociťujeme tlak už teraz. Je dobré vedieť, že v tom nie som sama.

Zato tá druhá... Tá sa mi dostala riadne pod kožu. Ani v noci nedýcha tak silno. Dýcha ako ja. Ako keby to bolo to najľahšie na svete. Nechrápe. Pripomína mi vílu. Nebála som sa pri nej spať, len som mala chuť ju ochraňovať. Bude mi chýbať.

Hovorím jedno cez druhé? Chaotické? Prepáčte, ale nechcem menovať ani na nikoho ukazovať prstom.// Chcem byť sama sebou. Ale stále som dieťa. Každým dňom sa to potvrdzuje. Nie som z toho smutná ani špatná. Skrátka som rada, že sa nemusím pretvarovať.

Mám chuť sa zahaliť do temnoty. Ale smiať sa. Tak riadne sa smiať. Ako vyšinutá. Keď som si dnes uvedomila, ako sa chovám, verím tomu, že keby ma videli iní a snáď cudzí ľudia, mysleli by si, že som zdravá akurát tak na psychiatriu.

Písali ste niekomu niekedy list? Ja áno, veľakrát. Aj na väčšiu vzdialenosť. Je to viac osobné. Verím, že keď budem písať môj ďalší list, neubránim sa slzám. A možno sa nim neubránim ani teraz. Chýba mi. Nie ON. Ona. Zmizla z tohto reálneho sveta. Z môjho srdca nie. Tam si ju uchovám. Aj jej tvár.

V hádankách hovorím veľmi často. Som rada, že len málo ľudí vie, o čom naozaj hovorím.

Lebo toto si musím stále spievať...

Chcem byť zamilovaná navždy

21. srpna 2012 v 20:34 | Zosnulá Rockerka |  Zápisky z (ne)všedných dní
Vždy som si prišla príliš zasnená na to, aby som mohla zapadnúť do sveta "normálnych". Stále som si v hlave premietala svoj život s vymyslenými postavami. Žiadna z kamarátok mi nebola dosť dobrá na to, aby sa mohla vyrovnať tej vymyslenej. Všetci boli dokonalí. V ich očiach som bola JA tou dokonalou.

Dneska žijem znova vo svojom svete. Vo svete, ktorý som si vytvorila ja a ON. Stále som si predstavovala, že budem mať niekoho, kto ma bude milovať ako v tých šialených pubertálnych amerických filmoch. Kto by už len povedal, že ja budem mať také šťastie?

Všetko, čo sa mi deje, je ako gýč pre romantikov. A som spokojná. Lebo som strašne romantická duša a každá "prkotinka" a detail ma dokážu potešiť. Keď mi donesie ružu, keď mi do očí hudie vlastné básničky, keď si robí sám zo seba žarty, len aby som sa smiala.

Je mi jedno, že sme mladí a ješitní. Aj tak sa ma znova spýtal, či si ho vezmem za muža. V rýmoch. Sedela som tam pri rieke ako taká roztopená zmrzlina a hodila sa mu okolo krku. V takých chvíľach si vravím, že maturita je nič. Pokiaľ ho nestratím, maturitu zvládnem. Aj keby na tretí krát. Ale spolu s ním to zvládnem, lebo tu bude pri mne stáť. Dobrovoľne ho nepustím, žiadny mi hlavu už nepomotá. Také šťastie si nenechám ujsť. Jeho nie. Jeho budem väzniť v mojom srdci navždy.

Chcem byť zamilovaná navždy. Lebo síce láska bolí, ale v mnohých veciach stojí za to.

Úvodný článok

20. srpna 2012 v 13:02 | Zosnulá Rockerka |  Zápisky z (ne)všedných dní
Nič o mne neviete...
Ak sa však prinútite čítať ďalej článok po článku, je možnosť, že sa to zmení.

Tento blog som si založila preto, lebo som zatúžila po anonymite. Čo je dosť zvláštne, lebo vlastním jeden blog, na ktorom mám aj vlastné fotky a nevadí mi to. Ten blog však pozná viac ľudí, ako by som sama chcela. Čas od času ma prepadnú strašné myšlienky a situácie, z ktorých sa potrebujem vypísať. Niekedy si však nedokážem predstaviť, že by si moje vylievanie srdca čítal niekto, koho denne stretávam na ulici. Príde mi to, akoby som odhalila celú moju hlavu(to, čo je vo vnútri, nie na povrchu :D)... Cítila by som sa pri nich príliš nahá...

Mám aj obyčajný denník, ale tam mi písanie trvá dosť dlho a niekedy na to naozaj nemám chuť ani čas, predsa len písanie na notebooku mi ide lepšie. Niektoré dni si zaznamenávam aj na papieri, tam je však možnosť, že si ho niekto prečíta a o to nemám záujem. Tu chcem byť inkognito. Pomáha mi, keď sa môžem niekomu zdôveriť. Niekomu cudziemu. Je mi jedno, ak tu nikto nebude, ale bolo by fajn, keby sa niekto na moje články ozval. Dúfam, že tu nebudem jedinou návštevničkou.

zosnula-rockerka.blog.cz
Nerozmýšľala som dlho nad názvom. Kedysi áno, ale pri tomto nie. Rock milujem, kedysi som bola doňho totálny blázon, ale mám pocit, že ako som rástla, prestala som byť taká zarytá rockerka, prestala som sa obliekať len do čiernych vecí a začala som počúvať aj iné štýly (hip hop nie, obzvlášť rap nemám rada). Preto zosnulá... Je to niečo ako ex alebo bývalá. Ale to zosnulá znie viac mŕtvo, metaforicky a temno.