Recenzia: Slúžka- Hana Lasicová

9. srpna 2014 v 14:36 | Zosnulá Rockerka |  Čitateľský týždenník
Názov knihy: Slúžka
Autor: Hana Lasicová
Popis: "Príbeh inšpirovaný osudom, v ktorom nájdete aj svojich predkov."
Vydavateľstvo: Evitapress, 2013
Tagy: slúžka, Rakúsko-Uhorsko, chudoba, monarchia,


Hana Lasicová je jedna z našich slovenských mladých spisovateliek. Dcéra zaslúžilého umelca Milana Lasicu vydala tentokrát svoju v poradí už tretiu Evitovku. Prvé dve diela "Diagnóza: rodina" a "Pravdivý príbeh lži" zožali svoj úspech hneď po ich vydaní.

Obsah diela:
Príbeh rozpráva hlavná postava Anna, ktorá sa stala už v mladom veku slúžkou. Na začiatku knihy je to stará Anna, ktorá nazerá do svojho detstva a mladšieho života z čias po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie. Autorka sľubovala "retro" pohľad na život našich predkov. Kristína Farkašová na obálke knihy upozorňovala na odlišnosť od terajších novodobých kníh, ktoré sa s láskou púšťajú do minulosti.

(čítaj viac)
 

Podaj niekomu prst a schmatne ti celú ruku...

13. června 2014 v 21:25 | Zosnulá Rockerka |  Zápisky z (ne)všedných dní
Vskutku vďačné príslovie a stále aktuálne. Aj mne sa to neraz vypomstilo. A včera to vyvrcholilo do niečoho nečakaného.

Mám staršiu sestru. Očakávalo by sa, že keď už jej tiahne na 29.rok jej života, tak poberie trošku samostatnosti, zodpovednosti a hádam aj nejakých skúsenosti. Čo sa týka jej výchovy, o tom písať nechcem, to by bola samostatná kapitola na dlhé rozprávanie. Sestra sa vždy chcela osamostatniť od rodiny, vybudovať si nejakú schopnú autonómiu, prebádať svet za dverami nášho bytu. Lenže vždy ju to donieslo naspäť. Nevadí, veď také veci sa stávajú. Lenže odvtedy, čo sa jej tie veci začali diať, sa stále viac spolieha na rodinu. Teraz sa čudujete, že čo sa sťažujem, veď to je v poriadku. Áno, je. Ale aj taká pomoc má svoje hranice. A ja ako schopný člen rodiny som sa stala jednou z jej obetí...
To, že veľa vecí musí robiť za ňu mama, lebo sama nie je schopná upratať si izbu, ktorú jej prenechala mama, je jedna vec, to, že nedokáže mame pomôcť v domácnosti je druhá vec, ale že je taká lenivá sa aj osamostatniť úplne v bežných veciach, tak to je už neschopáctvo.

Minulý rok mi pravidelne volala, či som doma, aby som jej pozrela autobus/vlak, aby vedela čas, kedy odchádza. Dokonca stála na železničnej stanici a pýtala sa mňa, kedy jej ten vlak ide. Bola som rozhorčená, že sa nevie ako dospelá naučiť čítať z cestovného poriadku. Ale to by som ešte pochopila... ale že sa hanbí ísť spýtať tety za okienkom? Tak dovidenia, načo cestuješ, keď si také veci nevieš zistiť? A pokiaľ viem, tak internet nám doma stále funguje, odpíšem si do mobilu/na lístoček a cestujem. Lenže nie, mojej sestre treba dať všetko ako na podnose. Neviem, kde sa takéto niečo naučila. U nás doma sa takéto veci nikdy nerobili. Chceš niečo? Zisti si, posnaž sa a ak ti nejde, pomôžem ti. Ale pýtať si pomoc aj v takýchto primitívnych, každodenných záležitostiach? Choré.


Sestra sa rozhodla, že ide zmeniť zamestnanie a potrebuje žiadosť o zamestnanie. Samozrejme, že som doma z členov jediná, ktorá vie narábať s počítačom (ju nepočítam) a hneď to využila. Dodatok: deň predtým(predvčerom) bola na pohovore do toho zamestnania, a pred aj po pohovore ležala celý deň v posteli! Z roboty mi včera zavolala, nech jej pozriem, či má nejakú žiadosť vo svojom ntb a že ak nie, či jej to pozriem na internete. Ohradila som sa, že dokedy to potrebuje. "No, dnes je posledný deň, kedy to mám odoslať." Skoro som prevrátila stôl... Dalo sa to čakať, že sestra si bude váľať šumky a na poslednú chvíľu si zmyslí, že jej mám písať žiadosť. Nakoniec povedala, že si ju urobí sama, že sa pozrie na nete ako sa to robí. Lenže nestalo sa tak. Prišla domov a chcela, aby som jej pomohla. Hovorím jej: "Pozri, napíšem do googlu "žiadosť o zamestnanie" a hneď na prvej stránke mám návody na všetky žiadosti, životopisy... klikneš, vypíšeš svoje údaje, uložíš/odošleš a máš to. Zabralo mi to pár sekúnd." A začala som jej to vypisovať. Ale vrelo to vo mne, pretože bolo vidno, že sa ani nesnažila sama to nájsť, proste mala na klobáse a vedela, že to všetko spravím za ňu. Pritom ja mám so žiadosťami o zamestnanie nulovú skúsenosť, ani v škole som to nepísala. A ona si píše už neviem ktorú žiadosť a pýta si pomoc od študentky. Tak jej hovorím len tak do éteru: "Vieš, ale mala by si sa to naučiť aj ty robiť..." myslela som do budúcnosti. Ale ani som to nestihla a už sa urazila za pravdu, tresla na mňa slová: "dobre, vidím že si podráždená, spravím si to sama." A zmizla vo svojej izbe. Vyšla som za ňou nasratá, že čo sa zasa uráža (ona sa furt uráža, keď jej hocikto povie pravdu, s mamou sa pre toto stále háda), a hneď sa do toho zamiešala mama s krikom, že čo sa medzi nami zasa deje. Nechápala som, prečo kričí, keď sa nič nedeje, nikto nekričal, len ona a priliala tým len do ohňa. "A ty prečo zasa kričíš?" spýtala som sa kľudným hlasom. Jupíííí, mamu do dožralo, že čo si to dovoľujem, že sa s ňou bavím ako s kamarátkou a už som dostala facku, až mi okuliare spadli na zem. Nechápala som, čo sa to deje, nechápem to dodnes. Pre moju neschopnú priondenú sestru som ja na vine. Hlavne, že sa furt sťažuje, ako sa odsťahuje a pritom chce odísť z jednej roboty a ani druhú nemá istú... či chce bývať s deckom na ulici, to neviem, ale hrdinka z nej za toto nebude. Už ma štvú strašne, preto nechce byť doma celé leto bez brigády. Ale pre operáciu sa asi ani inak nebude dať.

Navyše mama zajtra rozhodla, že je rodinná porada (neviem o tom, že by sme v živote nejakú mali, ktorá by sa netýkala otcovho alkoholizmu...). Ale mám pass, aj tak tam budem zasa nesvojprávna, budú ma mať za dieťa (tak ma berú stále, aj keď mám už dvadsať, ale u nás ak si najmladší, tak si nič-decko) a budú si tie svoje múdrosti hovoriť, mama neprizná, že bola na mojej strane čo sa týkalo sestrinej neschopnosti a sestra sa urazí za každú pravdu, čo poviem. Asi budem radšej ticho... Ale jedno neznesiem od sestry už nikdy... lebo keď jej podám prst, schmatne mi celú ruku!

Niečo sa zmenilo.

30. března 2014 v 15:28 | Zosnulá Rockerka |  Zápisky z (ne)všedných dní
Niečo sa zmenilo.

Vo mne aj v okolí. Prestalo ma baviť blogy čítať, ale viac ma prestalo sa starať o ten vlastný. Neviem čím to je, asi naozaj nemám čas sa ním zaoberať, keď sedím celý deň v škole a čakám na hodiny. A keď som doma, tak sa snažím čo najviac času tráviť s J.

Mám toho veľa nového, ale možno aj kopec nezaujímavého. Na narodeniny som dostala ďalšieho škrečka (je to ona a volá sa Jessie a je mikromalilililinká) a koncert Slávyk in memorias 2014 (Horkýže Slíže, Polemic, etc.) v Nitre, takže som oslavovala s J. na intráku. Pár dní pred tým som oslavovala s mojimi novými kamoškami. Bolo to skvelé, uletené, ani sme veľa nepili, hlavne, že sme sa bavili. Ja a Evka úplne najviac. Boli sme s party jediné zadané a aj tak balili chlapci len nás. Boli naozaj otravní, ešteže ich Monča poslala kade ľahšie so slovami "nemá záujem, je zadaná!" A potom všetky spali u "nás" na dome, vtrepala som si ich do izby, ujko bol milý a dovolil mi to.

Doma je to ťažké. Každý by sme potrebovali psychológa/psychiatra. Všetko sa nám sype na hlavu, ale aspoň máme jeden druhého, takže to neberiem tak zle, beriem to ešte optimisticky. V škole sa mi darí, veď ako inak, snažím sa zamerať hlavne na ňu, pretože ma to stále ukrutne baví.

 


Moje hry o život

2. února 2014 v 10:30 | Zosnulá Rockerka |  Vysokoškolský život

(pre študentov a fanúšikov Hry o život)

Skúškové je za mnou už týždeň, takže mám celkom dlhé "prázdniny". Všetko som zvládla, síce bolo jedno Fx, ale to som pokašľala, pretože som mala v tú noc teplotu a aj na skúške, takže som nedokázala rozmýšľať. Ale opravila som to úspešne. Už si asi nikdy nedám všetky prvé termíny, keď sú takto nahustené. Skoro ma porazilo z toho hrozného týždňa, 4 skúšky v priebehu 1 týždňa... Naozaj, na budúci semester si to trochu inak rozvrhnem. Ale aj tak som rada, že to mám za sebou, pretože niektoré spolužiačky sa stále (m)učili na skúšky, zatiaľ čo ja som už bola doma. Škola nám začína od 17.2. a rozvrh stále nemáme! :D Vidím to na posledné dni pred začatím nového semestra, rovnako ako na začiatku zimného. Kašlem aj na svoj priemer 1,95 (i keď mne to vychádza inak, ale nejdem sa hádať, nechápem, ako to oni počítajú:-/), ani som nečakala, že sa zmestím do priemeru 2, takže som na seba aj tak hrdá.

New-old feelings

13. ledna 2014 v 20:25 | Zosnulá Rockerka |  Vysokoškolský život
Škola, škola, škola... Až ma rozbolí hlava, keď si na ňu vôbec spomeniem. A myslím na ňu skoro každú sekundu. Už mám vyčerpané pomaly všetky fyziologické zdroje, takže sa priženiem do štádia vyčerpania. Vždy, keď som v takomto štádiu, tak sa na mňa choroby lepia jedna radosť. Od štvrtka chodím spávať pravidelne až na druhý deň. Som ako vyžutá žuvačka. Dokonca dnešné ráno to bolo zasa ako keby som bola chorá. Bolesť hlavy, upchatý nos, bolesť hrdla (hrdlo mi cez noc asi 2x vyschlo, na čo som sa zobudila a myslela som, že nemám ani kvapku sliny, tak som vypila studený čaj a hrdlo si povedalo, že to nezvládne a začalo ma ráno páliť...).

Dnešnú skúšku zo všeobecnej psychológie som nakoniec asi nedala. Výsledok neviem, ale stačilo mi, keď som videla, že sme tie odpovede nevedeli... Ako schválne si vždy sadnem do skupiny, v ktorej sú ťažšie otázky. Nechápem, odkiaľ niektorí berú tie otázky, niektoré veci sme si skutočne nepovedali, ale ako ich presvedčiť? Mala som naozaj hroznú náladu, bola som veľmi veľmi smutná, vyčerpaná, cítila som sa, akoby som padla na dno svojich schopnosti. Hnusná porážka. Nemôžem povedať, že som nepočítala s tým, že to nedám, ale snažila som sa dúfať, že by som sa nemusela po piatku už vracať do TT. Ale asi sa budem musieť vrátiť v pondelok. Alebo tu zostanem, aby som sa mohla učiť. Mama chce, aby som sa vrátila domov a učila tam. Ale ja viem, že tam nebudem mať pokoj a nechcem zbytočne cestovať 6 hodín, keď budem doma celý čas nasratá a potom sa nedokážem učiť, ani môjmu zdraviu to už nepomôže.


Keď moja duša stretla duše s podobným osudom

6. ledna 2014 v 1:53 | Zosnulá Rockerka |  Zápisky z (ne)všedných dní
Otváram denník. Hlavne kvôli ľuďom, ktorých som dnes večer stretla u brata doma. Zrazu sa tu zjavili v obývačke. Mne bolo blbé ísť k ním a baviť sa o dospelých rečiach ako seberovná, veď som z nich najmladšia a cítila som sa ako čerstvá 15tka medzi rodičmi a pritom budem mať už dvadsať... Nakoniec ma brat pozval k ním na pohárik vína, vraj čo budem stále sedieť nad biolou, treba si aj oddýchnuť. Keďže vínu neodolám, išla som na pohárik. Samozrejme, že tam to neskončilo ani náhodou...


Keď tvoja duša nájde dušu na ktorú čakala
Keď niekto vojde do tvojho srdca otvorenými dverami
Keď tvoja ruka nájde ruku, ktorú chceš držať
Nenechaj to odísť
Niekto príde do tvojho sveta
Zrazu sa tvoj svet navždy zmenil

Kolobeh môjho domáceho života

4. ledna 2014 v 23:39 | Zosnulá Rockerka |  Zápisky z (ne)všedných dní
Naozaj ma už nič nebaví. Písať. Tvoriť. Učiť sa. Konflikty s fotrom a jeho stavy. Začínam byť znova nervózna, hašterivá,... Nemám to rada. Dlho som taká nebola. A za všetko môžu tieto sviatky, pretože som až pridlho bola s rodinou. Tu je to vždy nabité negatívnou energiou. U brata je to úplne naopak. Tam človek nemôže byť ani nahnevaný (môj brat občas, ale naozaj ojedinele). Vládne tam skvelá atmosféra, taký rodinný pokoj a láska. Vždy sa tam rada vraciam. A keďže doma sa nedokážem dokopať k učeniu a u nich sa mi tak skvelo učí, lebo som akoby pod drobnohľadom, tak som sa rozhodla, že k ním na posledný víkend doma, zájdem. Nebudem sa stresovať doma tým, ako sa tu stále niekto háda. Len sa bojím o mamu, aby jej neubížil...


Najhoršie je, že toho človeka aj napriek tomu všetkému zlému čo vykonal, neustále ľutujem. Je istotne chorý. Ale keď sa nechce zmeniť sám, tak mu to nikto neprikáže. I keď sa všetci veľmi snažíme, aby šiel na liečenie. Lenže už ho tak dlho poznám a viem, že sa nezmení. To by som ako budúci psychológ vravieť nemala, ale takmer žiadny psychológ sa nespráva podľa etického kódexu psychológov... Strašne ma to štve, že aj napriek všetkému som voči nemu taká zraniteľná. Stále ma to položí na lopatky. Ale sama viem, že aj bez toho som víťaz, lebo už mu dokážem odolávať a odbíjať ho vyspelými poznámkami a faktami. Síce mi vtedy ešte viac vynadá, ale ja sa nedám tak ľahko zlomiť. A keď na mňa nadáva, tak čuším. Lebo keď mu nadám ja, tak ma ponižuje. Že vlastná dcéra uráža svojho otca. Ale kým sa on nespráva tak, aby som ho mohla rešpektovať, tak to budem robiť aj naďalej. Naozaj, keď ho vždy začínam mať znova rada a hovorím si, že ako fajn, že už toľko neubližuje rodine, tak to vždy nejako pohnojí. Stále príde s niečím novým, s niečím viac hrozným ako predtým. Mám z toho strach...

Mini wishlist + keci a keci...

30. prosince 2013 v 23:04 | Zosnulá Rockerka |  Zápisky z (ne)všedných dní
Ani som poriadne nerozdýchala darčeky a už sa chystám zadovážiť si nové. Chystajú sa totiž moje meniny a o trošku neskôr aj narodeniny. Ani sa mi nechce veriť, že už budem taká stará! Stále tvrdím, že mám 18 rokov, aj minulý rok som to tvrdila... Asi som už v štádiu, keď nechcem, aby sa o mojom veku hovorilo a to som len na začiatku tejto mojej "staroby" :D

Aby som neodbiehala od témy, tak môj príbeh sa začal tým, že ma znova popadla túžba naučiť sa hrať na akustickej gitare. V 15tke som to skúšala, žiaľbohu, vlastnú gitaru som nemala a učila som sa to len v časoch, keď som chodila s jedným rockovým fešákom. Tie časy pominuli a zostávať s ním len kvôli gitare mi neprišlo fér (fejk, čistý žart). Čo sa týka gitary, je véééľka pravdepodobnosť, že ma to znova opustí, takže si to nechávam skôr preletieť hlavou a tento "sen" nechávam asi snom, uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

Druhá vec sa dostala na menší wishlist práve preto, lebo po veľkej pauze som sa rozhodla pustiť si mp3 prehrávač a leňošiť si na posteli bez nejakej obrazovky ultrabooku. Ale to som sa prerátala, môj mp3 prehrávač ma prekabátil! Najskôr som si myslela, že v tom budú zle baterky (používam nabíjacie- 4ks), tak som ich nechala poriadne nabiť. Lenže vyskúšala som všetky a dokonca aj 4 iné z ovládačov a nič! Takže nakoniec som pochopila, že môj mp3 prehrávač sa pri posledných bliknutiach obrazovky so mnou rozlúčil a dal mi navždy pápá! Preto od rána hľadám schopný, malý, prítulný a lacný prehrávač na moje kruté cestovanie naprieč Slovenskom. Našla som viac adeptov, ale recenzie ma vždy posadia na zadok. Naozaj sa oplatí ich čítať, lebo človek si už myslíš, že "jupíííí, našiel som vhodnú vec!" a nakoniec sa sklame lebo plno vecí je tam na 2 veci... Ale nakoniec mám dvoch adeptov, cenovo sú odlišné o 10€, ak zvolím ale lacnejší, tak do neho bude treba kúpiť pamäťovú kartu, v tom druhom je 4GB pamäť, čo by mi aj stačila, doteraz som mala len 2GB. Inak musím uznať, že tá moja mp3-ka vydržala veľmi dlho (rok 2007-2008 ?, Vianoce). Som na ňu pyšná, ale oprava jej už asi ťažko pomôže, skôr bude zbytočná, za tie peniaze si kúpim kšunt, čo mi vydrží aspoň 2-3 roky.

A tretia vec sa týka mojich myšlienkových pochodov a toho, že môj starý denník je už taký, aký je, zapísaný nie je síce celý, ale je už poriadne hrubý a čím viac píšem, tým viac hrubne a tým viac sa otvára, čo ma znepokojuje. Držím ho ďaleko od rúk zvedavcov, ale predsa, potešil by ma radšej nejaký nový so zámkom, nech mám väčšiu istotu, že to nikto nečíta. I keď, kto by čítal výlevy "18-ročnej" babizne.

Chcela som, ale nechcelo sa mi (toto sa mi stáva často!) odfotiť tie moje nové legíny aj legino-pančucháče a krížikové náušnice, ktoré tak žeriem aj s gepardovou dekou. Ale možno nabudúce. Možno...

Silvestrovať si budem s priateľom, lebo ako na Nový rok, tak po celý rok (držím sa toho len preto, že som s ním, neberte to tak prekliate vážne) a v kruhu mojej rodiny u brata a v kruhu priateľovej rodiny. Radšej v teple domova ako vonku na námestí stáť a čakať, že nejakí opití ľudia budú hádzať petardy na naše hlavy.

Inak rozmýšľam už aj nad tým, že by bolo vhodné hodiť niečo pani gitaristke ohľadom názorov a úvah, ale tých tém je tak prekliate veľa, že si neviem vybrať a sústrediť sa práve teraz len na jednu je pre mňa nesmierne ťažké. Tak dúfajte, že to bude lepšie a vy budete mať konečne čo čítať. Lebo ak nie, tak tu nájdete len ďalšie moje denníkové keci, ktoré sa nezmestili do papierového denníka.

A toto je z dnešného poludnia:


Majte sa a prajem krásny Nový rok, ale potom aj ten nový rok 2014!
Nech máte väčšiu vôľu do učenia ako mám ja teraz pred skúškovým :D
Zosnulá Rockerka!


Darčeky

25. prosince 2013 v 22:26 | Zosnulá Rockerka |  Zápisky z (ne)všedných dní
Tento rok bolo isté, že dostanem tých darov menej ako po iné roky, ale bola som na to pripravená. S priateľom sme si nič hmotného nedali, dohodli sme sa skorej na nejaké nemateriálne veci ako sú zážitky a hlavne to, že budeme spolu čo najviac predtým, ako odídeme na skúškové.

Brat so švagrinou mi dali peniaze, aby som si kúpila niečo sama, pretože sami nevedeli, čo mi majú kúpiť, a tak som im to uľahčila a išla do OC za nich. Kúpila som si čierne šaty s bielymi lebkami, šatku s rovnakým motívom a krížikové náušnice. Všetci tie veci sa mi veľmi páčili a najlepšie na tom bolo, že náušnice aj šatka boli vo veľkej zľave práve preto, že to boli posledné kusy a kupovala som to 3 dni pred Vianocami. A takto sa ku mne dostali moje prvé darčeky z ktorých som najviac ohúrená :D.


Potom prišlo na rad rozbaľovanie pod stromcom. Natrafila som na dva svetre. Jeden je no... povedzme že vidno, že ho vyberala mama, lebo mám pocit, že je skôr pre ženy v jej veku až dôchodkyne, takže tento sveter zostane isto len v domácom prostredí a vonku ho nikto neuzrie :D. Druhý je prekráááásny sobíkovsko-srdiečkovo-vianočný rolák, ktorý som si priala a štebotala som o ňom mame, keď sa ma raz pýtala, čo chcem na Vianoce. Najlepšie na tom bolo, že mama ho deň predtým už kúpila. Netuším, ako mohla vedieť, že ho budem chcieť. Aspoň v niečom sa trafila.

Ďalej nasledovali klasické ponožky (ktoré som už ale naozaj potrebovala), nová gepardia deka pre mňa a pre J., pretože pod tú malú ružovú sa nezmestíme a tú jednu mám na intráku. A potom som ešte dostala modrý shamballa náramok (už mám 2 náramky na ochranu, cítim sa bezpečnejšie ako s kaserom :D) a 2 páry náušníc od sestry.
Skoro by som zabudla ešte na darčeky, ktoré som si zadovážila na zlatú nedeľu. Kúpila som si dvojo zateplených legín na zimu, jedny čierne a druhé čierne s pavučinami a pavúkmi. A ešte som si musela kúpiť učebnicu na všeobecnú psychológiu, ale je kupovaná z druhej ruky, takže ma vyšla lacnejšie. A práve sa z nej chystám učiť, pretože už mám navolené termíny na skúšky a veľmi rada by som ich spravila na prvý krát, aby som mala potom pokoj (a čím neskorší dátum to je, tým ťažší test dávajú).

Majte sa krásne a pučte do seba koláče!
Zosnulá Rockerka.

Vianoce u nás po našom

24. prosince 2013 v 17:29 | Zosnulá Rockerka |  Zápisky z (ne)všedných dní
Hádky. Ako každé Vianoce. Zvykla som si. Nie, na to sa nedá zvyknúť. Keď som sa vracala konečne z privátu domov, tak som si vravela, aká som rada, že nebudem sama. Síce doma bude trochu hluku, ale budem s priateľom a s maminou. Lenže tento rok sa to vyhrotilo zasa o niečo horšie. Nemám to rada. Neznášam to. Som jediná, ktorá si tu udržiava vianočnú náladu. Mama sa o ňu aspoň snaží, aj keď melie z posledného a nevládze. Je chorá a nevládze. A otec so sestrou jej vôbec svojim správaním nepomáhajú. Nechápem, ako so sebou dokážu žiť. Neustále sa proti nej spolčujú, hádajú sa, pomáhajú jej s nechuťou. Ani sa nečudujem, že si to radšej spraví sama.

Mama je perfekcionista. 100-násobne horší ako ja. So mnou sa aspoň dá trochens žiť, ale s mamou je to ťažko. Lenže ja som voči tomu dosť tolerantná, čo otec so sestrou pre ich povahu nedokážu byť. Trápi ma to, lebo vždy, keď s ňou volám tak povie, že všetko je v pohode. A pritom znie úplne smutne. Veľakrát mi je jej ľúto. Lenže ja tu nedokážem zostávať. Vždy, keď prídem na tých pár dní domov, tak to tu musím trpieť. Im už tu z toho kvalitne je
*e. Synovec vkuse vrieska, sestra si myslí, že sa tu budeme prispôsobovať jej predstavám o jej minulom bývaní. Lenže toto je mamin byt a tu sa budeme riadiť jej pravidlami. A ona si to furt nedokáže dostať do tej hlavy a potom sú tu večne hádky. Nie aby bola rada, že ju tu rodičia prichýlili, že ju tu v podstate tiež živia a starajú sa o dieťa, berú si kvôli nemu večne dovolenky, mama chodí do roboty chorá, lebo inak sa to nedá. Hnevá ma, že ani jeden z nich nemá kúsok úcty k mame.
________________________________________________________

Tento stav som písala po veľkom rozhorčení. Našťastie, táto vec sa stala pred dvoma dňami. Včera a dnes je to naozaj skôr taká idylka. Všetko je to za nami. A dneska je to už len pohoda a smiech. Teraz si to užívam naozaj naplno. Priateľ odišiel a mi o pol hodinu zasadneme za štedrovečerný stôl a pustíme sa do jedla. Darčeky som tento rok nekupovala nikomu, dohodli sme sa tak aj s priateľom. My dvaja si to vynahradíme a tento rok to je aj tak u nás s peniazmi trošku biedne kvôli viacerým veciam, čo sa u nás za posledný rok zmenili. Ale nepociťujem, že by mi to nejako chýbalo, už tie Vianoce vnímam o dosť inakšie ako keď som bola malá.

Tak teda Šťastné a Veselé Vianoce!
Nech je tu čo najmenej Grinchov.

Další články


Kam dál